Fan of heartbreak |S.M.|

༻ 9. ༺

Prišla som o 5 minút neskôr a v snahe zakryť svoju absenciu som sa rýchlo prezliekla a vybrala do prednej, hlavnej časti kaviarne. Nikto okrem mňa tu zatiaľ nebol, Aisha má dnes voľno a Jennifer, naša vedúca, je určite schovaná vo svojej kancelárií ako zvyčajne. Dnes som na to sama, čo mi neprekáža, v pondelky tu zvyčajne nechodieva príliš ľudí, keďže väčšina zo stálych zákazníkov má plné ruky práce so svojim zametaním.

Všetky umyté suché šálky odložím na svoje miesta a pre istotu utriem pult. Túžila by som si aspoň na chvíľu sadnúť na stoličku a oddýchnuť si po ceste, ktorú som sem musela merať. Zistila som, že moje nohy nebolia až do chvíle, kedy ich skutočne potrebujem. Beriem to ako jednu veľkú zradu, no napriek tomu s tým nič nezmôžem.

Otvorím dokorán vchodové dvere a nechám čerstvý vzduch prúdiť dnu. Chýba mi už len pár krátkych minút kým je pravdepodobnosť, že sa tu dostaví prvý zákazník. Úprimne by mi nevadilo, kebyže tu príde až o hodinu neskôr, mohla by som si oddýchnuť aspoň na chvíľu.

Pri pomyslení na akúkoľvek formu oddychu si zívnem a s námahou pretriem oči dlaňami. Neviem ako to dnes chcem zvládnuť bez spánku, ktorý som v noci rozhodne potrebovala. Neplánujem sa však sťažovať, nechcem vyvolávať podozrenie, že by niečo nebolo v poriadku, beztak ľudia začínajú tušiť, že sa niečo deje, nemusím im to nijako dokazovať.

Naposledy sa ma niekto zo susedov pýtal po kom moja mama kričala, alebo prečo bol v dome hluk. Musela som si rýchlo vymyslieť nejakú uveriteľnú výhovorku, aby som mamu nedoviezla do problému. Reis nechcel, aby to niekto vedel, mal nádej, že sa to jedného dňa skončí, ťažko povedať či tomu skutočne veril alebo si to len nahováral v snahe vytvoriť si vo svojej hlave dokonalý rodinný život.

Môj rodinný život bol možno takmer tragický, no bola som vďačná aspoň za to, čo mám, veď predsa nie každý má brata, ktorý je ochotný sa starať o svoju mladšiu sestru ako o dcéru. Priala by som si vedieť ako mu to jedného dňa nejako vynahradiť.

,,Lianne, príď za mnou do kancelárie," ozve sa hlas patriaci Jennifer.

Odlepím sa od pultu, kde som čakala či niekto príde alebo skutočne budem mať pokoj následujúce minúty. Zaujímalo by ma, čo odo mňa Jennifer môže chcieť v takúto hodinu, väčšinou sa so mnou zhovárala až po smene, čo značí, že toto musí byť dôležité.

Prejdem dozadu až k dverám jej kancelárie. Keď vidím, že sú otvorené, vojdem dovnútra bez nejakých pripomienok. Jennifer na chvíľu odlepí zrak od papierov a z očí si zloží svoje okuliare.

Vyzerá podobne unavene ako ja, možno taktiež v noci veľa nespala alebo rieši nejaký vážny problém. Nechcem sa jej na to pýtať pre prípad, že by to bola citlivá téma, toto pracovné miesto som potrebovala, bola to moja jediná šanca ako sa dostať na univerzitu, nemienila som ju nijako ohroziť.

,,Posaď sa," povie a ukáže na stoličku oproti nej.

Poslúchne ju a pohodlne sa usadím do koženej sedačky. Začínala som z toho mať zlý pocit, Jennifer vyzerala o čosi vážnejšie než zvyčajne, čo nemohlo symbolizovať nič dobré.

,,Prečo ste ma volali? Deje sa niečo?" opýtam sa jej, keď medzi nami zostane ticho dlhšie ako by som dokázala zniesť.

Neznášam chvíle, kedy nastane trápne ticho a obaja účastníci len čakajú či ten druhý niečo povie. Toto ticho ma desilo, no najviac preto, že možnosť zlých správ by mi mohla zničiť svetlú stránku mojej budúcnosti.

,,Robíš tu už od konca svojej školy a poznáme sa pár rokov, takže ti to poviem otvorenejšie ako Aishi alebo iným zamestnancom," povie s povzdychom a na chvíľu sa umlčí.

Moje zlé predtuchy sa začínali napĺňať, musí sa diať niečo vážne, no neodvážim sa ďalej pýtať. Namiesto hocakých slov len prikývnem a čakám, kedy dopovie, čo začala.

,,Ozvem sa ti ako sa to bude vyvíjať behom týždňa, ale zatiaľ budeš mať dovolenku až do odvolania," oznámi mi.

Moje srdce spadlo až na dlážku a bola som rada, že som sedela. Táto informácia mohla značiť len dve veci, buď končím alebo má Jennifer nejaké problémy. Je pravda, že posledné dni som nebola veľmi aktívna v práci, keďže mama mala horšie obdobie, no nechcelo sa mi veriť, že by to mohlo mať následky aj na toto.

,,Pani Flores, sľubujem, že sa budem snažiť viac, kľudne zoberiem aj dni navyše, ja túto prácu potrebujem," pokúsim sa nejako zasiahnuť, kým ma nepošle domov a ja by som to už nijako nemohla zachrániť.

,,Dávam ti voľno, nevyhadzujem ťa. Kaviareň bude zatvorená tiež, v rodine sa naskytli isté problémy, ktoré nemôžem riešiť na polovicu s vedením kaviarne," oznámi mi a okuliare si naspäť nastokne na nos.

,,Je to niečo vážne? Je možné, že by som vám nejako pomohla?" opýtam sa jej so skrývaním záujmom. V skutočnosti som bol nadšená, že to nie je tak zlá správa, že by ma ovplyvnila.

Hneď ako si uvedomím akým sebeckým smerom sa moje myšlienky začali uberať, rozhodnem sa radšej venovať pozornosť vedúcej, ktorá to určite potrebuje viac.

,,S týmto mi nepomôžeš, ten grobian James požiadal moju Meredith o ruku a už plánujú svadbu. Kto to kedy videl?! Nielenže jej ničí budúcnosť ešte aj rodinu proti nej obracia! On je to najhoršie, čo sa jej mohlo stať!" rozhorčene vykríkne Jennifer a postaví sa s dlaňami pevne zvierajúcimi okraj stola.

Ešte nikdy predtým som ju nevidela takto nahnevanú a popravde mi taktiež nikdy nepovedala niečo tak osobné, ale konečne som chápala, prečo potrebovala voľno do práce, toto bolo pre ňu dôležitejšie.

V meste sa hovorilo, že nemá svojho budúceho zaťa, Jamesa, veľmi v láske, no netušila som, že by to mohlo byť až tak vážne a Meredith mi prišla ako inteligentná mladá žena, ktorý si ide vždy za svojim cieľom až pokiaľ ho nesplní, preto si začínam myslieť, že James nebude chyba v jej živote, človek predsa nemôže byť tak zaslepený láskou.

,,Prepáč, Lianne, že som tak vybuchla, ten chalan mi pije krv už odvtedy, čo ho poznám," ospravedlní sa rýchlo Jennifer a posadí sa naspäť.

Pozorne ma sleduje, zatiaľ čo sa snažím v hlave vymyslieť niečo vhodné, čo by som jej mohla na to povedať. Určite očakáva moju odpoveď, no jediné, čo mi napadá je obájiť Meredith. Toto by však nebol rozumný nápad, nechcem ju nahnevať ešte viac ako je.

,,Niekedy vedia byť mladí ľudia zaslepený svojimi pocitmi," poznamenám sucho jedinú myšlienku, ktorá bola ako tak rozumná.

,,To je pravda, tvoja mama bola taká istá ako Meredith, keď bola v jej veku," povzdychne si Jennifer už pokojne.

༻᯽༺

Prajem príjemné sobotňajšie ráno všetkým,

Začnime tým, že ako ste si určite všimli nový cover ešte stále nie je hotový, budem dúfať že sa jej to podarí do budúceho týždňa a teda to zverejním s novou kapitolou ❤

Okrem toho sa snažím ešte rozbehnúť jednu knihu, v ktorej som zrecyklovala nápady zo všetkých fantasy, ktorých som písala od svojich 12 rokov. Úprimne neviem či ju zverejním niekedy na wattpad, ale určite vám dám vedieť

To je na dnes asi všetko užite si zvyšok víkendu ❤