41 časť

1.6K 163 4
                                    

Prišla som domov a všade ticho. Austin ešte asi neprišiel a Nicol s ostatnými odišla. Prezliekla som Madison, nakŕmila, prebalila a uspala. Celkom som zničená. Celý deň byť s malou sama a snažiť sa aby bolo všetko v úplnom poriadku.

Keď zaspala, prezliakla som sa aj ja a ešte trochu poupratovala. Boli tri hodiny ráno, keď Austin ešte stále nebol doma. Sedím v obývačke a premýšlam, kde asi tak je. Po pár minútach som počul, ako sa otvárajú dvere. Zasvietila som načo hneď spozornel.

"Kde si bol? Vieš vôbec koľko je hodín?" spýtala som sa ho.

"B- bol som v št-štúdiu." vykoktal zo seba. Pomaly sa približoval a v tom som pochopila, že má nejaké to promile v sebe.

"Ty si pil?" zvýšila som trošku hlas.

"Oslávili sme nar-narodenie Madison." povedal s ťažkosťou.  Z hlboka som sa nadýchla a snažila som sa to predýchať.

"Choď si dať sprchu a nech sa to už neopakje." šepla som a postavila sa na odchod.

"Nebudeš mi rozkazovať!" začal pričať

"Prosim ? Nekrič po mne .. Madison spí." ostala som v šoku z neho.

"D-dobre si počula. Ešte niesi m-moja manželka." sadol si a oprel si ruku o hlavu.

"Ak sa ku mne budeš takto správať, tak ani nebudem." povedala som mu s kľúdom a v očiach ma už štípali slzy.

Madison začala plakať a Austin sa ako na povel postavil. Tak toto hádam nie.

"Takýto za ňou nejdeš. Veď ťa je cítiť až na kilometre ďaleko." povedala som nahnevane a išla za ňou.

Vošla som do izby a zobrala si ju do náručia. Snažila som sa ju utíšiť, ako sa len dalo. Po chvíľke som ju nakŕmila, prebalila a znovu uspala. Vyšla som z izby, privrela dvere a išla hore za Austinom.

Nikdy takýto nebol. Normálne som si myslela, že ma udrie. Vošla som do spálne a Austin už spal. Zakryla som ho a ľahla si vedľa neho. Ani neviem ako a po líci mi začali stekať slzy. Vyzeralo to, ako keby si ma ani vziať nechcel. Alebo, ako keby bol somnou iba kvôli malej. Z premýšlania nado mnou vyhrala únava a zaspala som.

Nová časť :) dúfam, že sa vám časť páči a kľúdne mi píšte vaše názory. Koment & vote by ma potešil. CHCEM SA VÁM POĎAKOVAŤ ZA READS & VOTE & KOMENTY. VEĽMI MA TO POTEŠILO A SOM RADA, ŽE TO ASPOŇ NIEKTO ČÍTA.  

Nebezpečná láskaDonde viven las historias. Descúbrelo ahora