Elizabeth Caddel (Peter Parker FF)

Kapitola 9.

Konečne sa začínam preberať. Nedokážem ešte vnímať detailne ale som v nejakej menšej miestnosti priviazaná o stoličku. Super. Cez ústa mám nejakú handru takže nemôžem kričať, aj keď neviem ako by mi to pomohlo. Zrazu počujem cez kovové dvere, ako sa na chodbe niekdo rozpráva. Zrazu do miestnosti vojde nejaký typek. Trochu starší ako ja, vysoký, hnedé vlasy.

,,No konečne ťa mám Starková. Dlho som ťa hľadal."

Hodím na neho ten najviac WTF pohľad aký viem. On mi iba začne vysvetľovať sračky o tom ako ma chce použiť ako nejaký trade medzi Starkom atd. Prečo? A čo po ňom vlastne chce?
To som sa nedozvedela. Odišiel z miestnosti. Absolútne nemám potuchy ako, ale zasa som odpadla. Alebo skôr zaspala. Neviem, proste ma len tak vyplo.

(Time skip)

Takže zhrnutie. Nejaký typek ma uniesol a priviazal o stoličku. Potom som bola záhadne mimo v podobe niekoľkých dní z ktorých si absolútne nič nepamätám. A medzi tým ma pravdepodobne Peter, Tony a celý Tower hľadajú. Super. Ale je to hlavne moja vina. Nemala som byť tak naivná.

Zrazu sa preberiem. Dvere od miestnosti sú otvorené, ale nikoho vonku nepočujem. Asi ich zabudli zamknúť. Toto je moja šanca. Snažím sa si odviazať ruky. Moc to nejde, no potom sa lano uvoľní. Ani neviem ako sa mi to podarilo, ale teraz to neriešim a bežím von. Nikdo nikde. Je to nejaká stará rozpadnutá budova. Vybehnem dole cez schody a rovno vidím východ. Ale to nebude také ľahké. Dvere sú na zámok. Vyberiem si pinetku z vlasov, pravdepodobne si ju tam nikdo nevšimol. Snažím sa otvoriť zámok. Šmatrám tam asi minútu, až sa to konečne odomkne. Cez celú veľkú miestnosť počujem ako z opačnej strany na mňa niekdo kričí. Už po mne bežia nejaký chlapi. Otvorím dvere, super, je noc. Neriešim, proste utekám čo najďalej môžem. Po asi 15 minútach behu to vyzerá, že už som zdrhla. Trochu sa ukľudním a snažím sa si uvedomiť kde to som. Našťastie to tu trochu poznám. Veď Tower je iba kúsok odtiaľto! Už svitá. Super. Aspoň niečo poriadne uvidím. Dôjdem pred Tower. Začína mi byt vážne zle. Ohlásim sa, pri čom sa silou mocou pridržiavam steny. Dvere sa otvoria a nich sa objaví Tony, vyzerá dosť vydesene ale zároveň šťastne. Obíme ma a zoberie dovnútra. Hneď ideme do Brucovej laborky. Sadnem si na lehátko, pri čom on mi zmeria teplotu a také hovadinky. Pichne mi nejakú infúziu a ja zaspím. Som mega unavená. Zobudím sa a hneď si všimnem, že všade je tma. Super, noc, zase. Boh vie ako dlho som bola mimo tento krát. Sadnem si a rozhliadnem sa po izbe. Nikdo tu není, teda až na Petera ktorý spí schúlený na stoličke. Asi ani nemusím hovoriť, že vyzerá megasticky cute. Rozhodnem si ďalej ľahnúť a pokúsiť sa zaspať.

Zobudím sa. Viem, že ne ráno lebo slnko mi skoro vypálilo oči. Sadnem si a zistím, že nikdo v miestnosti už není. Ale zrazu vojde Wanda.

,,No konečne si hore! Priniesla som niečo na jedenie. Si hladná?"

,,Ďakujem. Strašne. A ako dlho som vlastne spala?"

,,Iba včera si prišla."

Usmiala sa a podala mi toasty s džemom. Odíde a ja zatiaľ zbaštím toasty. Po pár minútach sem vtrhne Tony.

,,Už je ti lepšie?"

,,Celkom hej."

,,Kde si vlastne bola?"

Ja som mu vysvetlila čo sa stalo. Vyzeral trochu nahnevane ale zároveň ma silno objal. Asi bol nahnevaní, že som nečakal na Steva. A mal na to právo. Chvíľu sme pokecali, keď tu príde Bruce. Poťukal si tam nejaké veci, pýtal sa ma nejaké otázky. Nakoniec povedal, že môžem ísť do izby, ale pre istotu zostanem ešte v Towery a nepôjdem pár dní do školy. Namierim to rovno do izby. Po ceste ešte stretnem Nat, tiež si o mna vraj robila starosti. Dali sme si small talk.

(Time skip)

Idem sa osprchovať. Dosť ma boli v boku, ale nejak to neriešim. Potom sa iba oblečiem a vyjdem z kúpeľne. Na posteli sedí Peter. Ani sa nenazdám a už som v silnom objatí.

,,Peter, čo tu robíš?"

,,Prišiel som ťa pozrieť. Pán Stark mi povedal, že si neprišla domov. Strašne som sa bál a"

,,Som v pohode, fakt. Neboj."

,,Strašne si mi chýbala."

,,To je síce pekné, ale prosím neudus ma."

Usmial sa a povolil objatie. Sadli sme si a ešte chvíľu kecali. Už je 18:30. Väčšina Avangers je vraj na nejakej misii.

,,Ostanem tu s tebou ak chceš. Veď zajtra aj tak nemám školu."

,,Ak to tebe nevadí."

,,Vôbec, len tu nemám nič iné na seba."

Nič nepoviem a zo skrine vytiahnem jeho zabudnuté tričko, ktoré po ňom hodím.

,,Toto si si tu minule zabudol."
Zasmejem sa.

,,Ďakujem."

Medzi tým ako je Peter v kúpeľni došla pizza. Donesiem ju hore. On už nedočkavo sedí na posteli. Kukáme, papáme, smejeme sa. Proste taký filmový večer s najzlatším chalanom na svete. Kukali sme až do 23:00. Potom sme už s Peterom boli dosť unavený, tak sme išli spinkať. Aspoň sa konečne dobre vyspím.