Elizabeth Caddel (Peter Parker FF)

Kapitola 11.

Posledné týždne sa nič moc nedialo. Normálne chodím do školy, s Peterom a Nedom sme prakticky naj kamoši. Najskôr som sa bála, že sa Ned bude hnevať na Petera a mňa, ale nakoniec je s tým okey. Prešlo pár týždňov.

(Time skip)

Klasický deň. Vstanem, nachystám sa, najem sa a potom idem autobusom do školy.

,,Čaute!"

,,Čau El!"

,,Okey, konečne si tu, s Nedom vám totiž chcem niečo povedať."

,,Som samé ucho."

,,Stark ma povýšil a budem sa sťahovať do Avangers Toweru."

Povedal na jeden nádych, Ned vypúlil oči a stojím celá v šoku.

,,Počkať, to vážne?!"

,,Áno, takže dnes máme spoločnú cestu."
,,Čo? Si nahnevaná?"

Opýtal sa sklamane.

,,Preboha Peter! Jasné, že nie veď to je úžasne!"

Hodím sa okolo neho a celá úplne žiarim.

,,A May s tým súhlasila?"

,,Jasné Ned, bola prvá, ktorá sa to dozvedela."

Ďalej sme kecali. Po hodinách a obede sme sa rozlúčili s Nedom a už sme boli na ceste do Toweru. Prídeme a tam nás už čaká vysmiaty Tony.

,,Ahoj srdiečko. Peter choď s Happym, ukáže ti izbu. El za tebou dojde potom." Usmial sa.

,,Dobre, ďakujem pán Stark!"
Postupne sa s Happym vyparil v chodbách Toweru.

,,Vedel som ako ste si s Peterom blízky. Tak ma napadlo ťa takto prekvapiť. Aj tak som to mal v pláne. Peter má nadanie."

,,Ďakujem oci!"
Obímem ho.

,,No, teraz už bež. Ešte mám kopu práce."

,,Okey, milujem ťa!"

Bežím smerom akým sa vydali Peter s Happym. Trošku mi to potrvá ale nakoniec jeho izbu nájdem. Je iba pár izieb odo mňa. Nechám ho sa vybaliť a poobzerať sa po izbe. Nechcem tam hneď vtrhnúť. Idem do svojej izby a ľahnem si na posteľ. Kukám si nejaké vecičky na mobile. Po asi hodine mi dojde správa od Petera:
"Poď sa pozrieť na izbu!"
Hneď sa dvyhnem a vychádzam z izby. Zaklopem a on bleskovo otvorí. Vojdem a, WOW. Ako vidím Tony vážne nešetrí na izbách. A ja som si myslela, že iba tá moja je luxusná. Vidím jeho nadšenie, celý žiary a v očiach má iskričky. Ukáže mi celú izbu s kúpeľnou a šatníkom. Potom iba kecáme a robíme debilinky v izbe. Je s ním sranda. Po pár hodinách nám už vyhládlo, tak sa berieme na večeru. Stretli sme Wandu, ktorá robila palacinky. Mňam! Trošku sme pomohli a všetkých zavolali jesť. Všetci si zbesilo sadli a už sme jedli. Po jedle ma zastavila Nat.

,,Hej El, nechceš si urobiť babský večer s Wandou?"

,,Jasné, ale veď zajtra mám školu."

,,Je piatok, trdlo."

,,Ahaaaa."

Dostaneme menší záchvat smiechu.

,,Okey, len sa rozlúčim s Peterom."

,,Čakáme vo Wandinej izbe."

Odišla a ja som bežala pomôcť Peterovy a Wande s riadmi. Doupratovali sme kuchyňu a Wanda sa už vybrala do izby.

,,Prepáč Peter, dohodla som sa s babami, že pokecáme. Bude ti vadiť keď pôjdeš sám?"

,,Jasné, že nie! Uži si to a dobrú noc!"

,,Dobrú!"

Vyparila som sa a už som klopala Wande na dvere. Otvorila Nat.

,,No konečne si tu! Už sme ťa čakali."

Vojdem do Wandinej, ako inak nádhernej izby. Na stole je už nachystaný popcorn, chipsy, pitie a kopa snackov. Sadneme si na posteľ a oni dve sa na mňa škeria.

,,Deje sa niečo?"

,,Nie, ale všimli sme si teba s Peterom."

,,A, niečo zle?"

,,El, ja s Wandou nejame slepé. Veď keď si okolo neho tak žiariš ako jasné slnko. A ten zamilovaný pohľad, ktorý na neho hádžeš.
Tak, musíš nám všetko povedať. Inak nepustíme film."

,,Tak dobre, ale nikomu to nepoviete!"

,,El, nikto sa to nedozvie, neboj. My baby držíme spolu."

,,Presne tak."

,,Okey teda."

Ja som im vyrozprávala všetko úplne od začiatku. Ako sme sa spoznali. Ako ma
"zachránil" pred Flashom. Ako som u neho prvý krát prespávala. Ako on spal tu, ale o tom Wanda samozrejme vedela. A všetko možné.

,,Aaaaawwwww."
Povedali spoločne.

,,Je zlatý. Podľa mňa sa aj ty páčiš jemu."

,,To určite nie. Nemyslím si, že to cíti tak. Skôr ma má ako naj kamošku."

,,Pozri El, ak niečo viem o chalanoch je to to, že keď ste si blízky, oni nedokážu byť iba kamaráti."

,,Myslíš?"

,,Určite, že Wanda."

,,Hej, nedokážu."

,,Ale čo ak je Peter iný? Čo ak chce lepšiu? Čo ak nechce ešte s nikým chodiť? Čo keď "

,,Hej! Neboj, vážne si myslíš, že v blízkosti neho žiariš iba ty? Ako sa na teba usmieva. Ako ťa ochránil. Ako ti pomohol, keď si sa nemala na koho obrátiť. Alebo keď si sa stretila, Peter tu chodil tak 100 krát do dňa lebo sa bál. A aký je nadšený, že tu môže byť, s tebou."

,,To vážne?"

,,Jasné, musíš mu to povedať."

,,Ale čo sa mu vážne nepáčim."

,,Hej! Nat, uzavrieme to. Pozri, my si myslíme, že ťa má fakt rád aj viac ako iba kamarátku. A ak by náhodou, ale iba to jedno malé percento naspodu to necíti na viac, má ťa rád ako kamarátku a aj keď mu to povieš ťa neopustí. Takže nám sľub, že mu to zajtra povieš. Prosííím!"

,,Okey, tak mi držte palce."

,,Budeme. Tak a teraz ideme pozerať."

Sadli sme si a kukali film. Jedli sme, smiali sme sa, proste babský večer. Nakoniec bolo už 1:00, tak sme išli spať. Ja s Wandou sme spali na manželskej a Nat mala madrac s perinami a vankúšmi na zemi.

Ahojte!❤️Ospravedlňujem sa, že som dlhšie nevydávala. Mala som menšiu pauzu od písania a ďalej som sa snažila vymyslieť príbeh. V našej triede to bol teraz zmätok, ale zasa idem do školy takže časti asi nebudú vychádzať tak pravideľne ako pred tým. Zároveň sa chcem veľmi poďakovať všetkým, ktorý tento príbeh podporujú. Veľmi si to vážim a motivuje ma to písať ďalej. Majte pekný deň!❤️
Hanka