Bojovný

71°

,, Nemyslíš to vážne, však? " zopakovala svoju otázku. Na očiach som jej videl, ako veľmi si želala, aby som sa začal smiať a odviedol ju odtiaľto. Od pravdy bola však ďaleko. Tušil som, že jej reakcia bude presne takáto už vtedy, keď som si to vymyslel. Natoľko som ju poznal, ale ako som už povedal, som naozaj odhodlaný a dúfam aj vyzbrojený dobrými argumentami.

,, Myslím to smrteľne vážne. Toto z mojej strany nie je žiadny žart. Chcem ťa zobrať na výlet tak, ako si už dávnejšie zobrala aj ty mňa. Povedal som ti, že ti to raz vrátim." povedal som jej pevne s polovičným úsmevom, ktorý ju, podľa toho čo som videl, len rozčuľoval.

,, Tak ja ti poviem, že nemáš kupovať nič veľké a ty počuješ kúp letenky, alebo čo kurva?! Nemyslím si, že vtedy v tvojej posteli bol tak veľký komunikačný šum, aby si nerozumel jednoduchej vete, ktorú som myslela skurvene vážne! " zvolala nahnevane a natoľko nahlas, až sa za nami niekoľko okoloidúcich - budúcich vianočných cestujúcich, otočilo. Všetci na nás pozerali ako na bláznov už vtedy, keď som ju sem priviedol so zaviazanými očami a týmto jej výbuchom sa tie pohľady len znásobili. 

,, Nemáš mi na to ani čo povedať?!" spýtala sa a skôr, než som stihol niečo povedať, dodala, ,,Nemám tu čo robiť." zakrútila hlavou so zatvorenými očami a vyrazila rýchlymi krokmi pred budovu. Nestihol som sa ani poriadne nadýchnuť a už stála vonku s telefónom pri uchu. Až tam som ju svižne dobehol.

,, Poprosím čo najskôr taxík pred le..." začala hovoriť do telefónu, bola rozhodnutá odísť, ale ja som jej ho vytrhol predtým, než stihla povedať adresu. Priložil som si mobil k uchu, aby som jej to mohol zatrhnúť. Zabila ma pohľadom a snažila sa zobrať si mobil naspäť, no nedovolil som jej to.

,, Prepáčte, bol to omyl. " povedal som a zložil. Pán na druhej strane telefónu si tam niečo začal šomrať, ale mňa to nezaujímalo, takže som zrušil hovor. 

,, Vráť mi telefón! "zavrčala nahnevane s vražedným výrazom a nastavila ruku.

,, Vypočuj si ma a vrátim ti ho." navrhol som jej, ale v skutočnosti mohla povedať len áno.

,, Dávam ti päť minút a potom odchádzam. Hoci aj peši a bez mobilu. " povedala mi a chrbtom sa oprela o sklenenú stenu budovy. Vedel som, že by to urobila, takže som svoj čas musel dobre využiť.

,, Ruby, nechcel som ťa týmto uraziť. Len som pre teba chcel urobiť niečo pekné, aj keď som vedel, že s týmto nebudeš stotožnená. Pamätaj, že ty si mňa na výlet uniesla. Nemôžem urobiť niečo podobné aj ja pre teba? " položil som jej rozumnú otázku a chcel ju chytiť za tvár. Uhla sa mi. Ruky som porazene spustil k telu a len na ňu hľadel.

,, Mne ide v prvom rade o princíp. Ja ti poviem, aby si niečo nerobil a ty to samozrejme spravíš? Nemelú všetci vo vzťahu o tom, že dôvera je prvoradá? Ja som verila, že ma počúvneš, ale asi som sa mýlila. Keď sme boli na výlete povedal si mi, že sa cítiš vydržiavane. Ako sa teraz mám cítiť ja? V živote som neletela, ale je mi jasné, že letenky ťa museli stáť oveľa viac ako mňa jeden skurvený hotel." spýtala sa ma.

,, Ruby, ja chcem, aby si mi verila. Vedel som, že ak ti poviem, čo chcem urobiť, spravíš čokoľvek, aby si mi v tom zabránila a presne tomu som sa chcel vyhnúť. Viem, že nemáš rada, keď za teba niečo platím, ale toto je len vianočný darček a ak tam so mnou pôjdeš, pochopíš, že som neplatil až tak veľa. Poviem ti teraz jednu vec, ktorú chcem, aby si počula nahlas. Plne si uvedomujem, že sa si zvyknutá spoliehať sa len na seba, Taniu a Ryana. Máš na to miliardu dôvodov. Plne to chápem, no vieš čo? Teraz som tu už aj ja. Chcem, aby si si uvedomila, že teraz máš pred sebou ďalšieho človeka, ktorý ťa má rád, zaujíma sa o teba, stará sa a nechce ti zle. " povedal som jej a o krok pristúpil. Jej mobil som stále zvieral v ruke. Ak by chcela, vytrhla by mi ho a odišla. Ona ma však počúvala a to mi prišlo ako dobré znamenie.