Nigra Corvus

2. Kapitola-Nová posila

Červené dlhé vlasy jej viali v jemnom vánku. Kráčala rýchlo no elegantne, klopkajúc nízkymi čižmami po chodníku, vedúcom k hotelovému komplexu. Dnes bol pre ňu dôležitý deň a ona bola ochotná urobiť všetko pre to aby nesklamala. Prešla cez vstupné dvere a ocitla sa vo veľkej hale, ohromená toľkým luxusom aj zabudla zatvoriť narúžované ústa.

„Dobrý deň. Smiem vám nejako pomôcť?" Opýtal sa vysoký muž v obleku. Ihneď svoje veľké oči výrazne nalíčené uprela na chlapa vedľa nej. Zamávala svojimi vejárovitými mihalnicami niekoľko krát než prehovorila.

„Dobrý deň. Ja... Prišla som na pohovor. Uchádzam sa o miesto čašníčky v hotelovom bare. Idem za pani Beatrice Vickersonovou. Volám sa Caitlyn Kirby." Povedala nervózne, pri tom ako na ňu ten čudný muž hľadel sa necítila práve najlepšie. Chlapov chladný výraz na tvári povolil pri mene jeho šéfky.

„Dajte mi minútku, ohlásim vás." Prehlásil a stlačil tlačítko na malom zariadení, ktoré mal pripevnené na uchu. Červenovláska len netrpezlivo čakala a ďalej obzerala krásnu miestnosť. Mať takýto luxus doma. Ako strašne by chcela byť bohatá a mať obrovský dom s veľkou záhradou, drahé autá a množstvo oblečenia v šatníku, ktorý by mal aspoň dve poschodia. Žila síce v jednej obrovskej vile ale nebola jej a nemohla si tam robiť čo chcela. Musela počúvať príkazy svojho adoptívneho otca a nesmela nič bez jeho povolenia. Chcela by mať svoj vlastný dom. Možno by aspoň mohla zbaliť pekného bohatého muža, ktorý by jej mohol toto všetko zaobstarať a už by nemusela nikdy v živote nič robiť. Áno to znie super, možno sa jej to aj konečne podarí a odíde na nejaký ostrov s luxusnou vilou na pláži. Och to je ale dokonalá predstava.

„Pani Vickersonová vás už očakáva. Poďte prosím za mnou." Prebral ju z myšlienok na jej budúci život hrubý hlas. Chlap s kamennou tvárou, ktorému hlas patril pokynul dievčine rukou aby ho nasledovala.

***

Zadumane si prezerala noviny, otvorené na strane s článkom o akomsi 12 ročnom dievčatku. Prečítala si však len pár viet, z ktorých ihneď bolo jasné o čo išlo. Unesená dcéra policajta pri lúpeži v banke. Už znova? Ďalšie unesené dieťa? Čo sa to len s týmto mestom deje? Behalo jej hlavou, keď si uvedomila, že to nebol prvý podobný článok, na aký za posledný mesiac narazila. Vzala noviny, spolu aj s dvomi prázdnymi pohármi a podišla k baru, kde práve miešala nápoje jej priateľka a zároveň vedúca baru. Vysoká blondínka s jemnými nežnými črtami tváre sťa anjel, ihneď ako zbadala postavu vedľa seba zodvihla svoj pohľad od momentálnej práce a uprela ho na Raven. Než jej stihla niečo povedať prerušila ju.

„Pozri! Ďalšie nezvestné dieťa. To už je asi šieste tento mesiac. Čo sa to pre boha deje?" Rozčúlene hodila noviny na linku pri barovom dreze. Blondínka pozrela na noviny otvorené presne na tej strane, na ktorej bol onen článok napísaný. Prestala s prácou a zaujato vzala papiere do ruky. Ihneď ako videla dátum únosu aj jeho okolnosti rozšírili sa jej oči a civela na článok s hrozením vo svojich belasých očiach. Vedela presne kto to dievča uniesol. Vedela si aj domyslieť prečo, keďže jednej časti tejto rodiny pre ktorú pracovala šlo hlavne o zisk, ale taktiež nechápala ako to, že jej to Kieran nepovedal keď bol pri tom a bola si istá, že o tom nevie ani Sebastian ani Evan. Nerozumela tomu čo sa deje a mala strach. Strach o to čo všetko tento únos práve spôsobil. Strach, že to ešte viac poškodí už tak nalomené komplikované rodinné vzťahy Vickersonovcov. Žila tu už nejaký ten čas a mala dobrý prehľad o všetkom čo sa deje vo vnútri tohto mafiánskeho gangu. Len túžila po tom, že sa mýli a, že všetko si nahovára. Že to vôbec nie je tak ako to v skutočnosti vyzerá.

„Aislynn si v pohode?" Prerušila tok jej myšlienok Raven, ktorá nechápala blondýnkynmu zhrozeniu. Tá ihneď nahodila svoj anjelský upokojujúci úsmev, ktorým dala jasne najavo, že je v úplnom poriadku. Aj keď absolútne nebola.