Elizabeth Caddel (Peter Parker FF)

Kapitola 14.

Prešli dva dni a my stále nevieme čo robiť. Nedokážem si spomenúť na lokáciu a ten typek sa vyhráža viac a viac. Strašne ma trápi Peter. Kde je? Je v poriadku? Určite je zranený. Som z toho na nervy tak si radšej idem ľahnúť.

Ráno ma zobudil Tony. Vraj bol ešte v noci hore a vymyslel plán. Rýchlo zo seba urobím človeka a bežím za ním. Naša partia zo včerajšieho stretka už sedela za stolom. Sadla som si a on začal.

,,Takže, vymyslel som plán. Je to jednoduché. Ty mu napíšeš nech sa stretnete. Na tričko ti dáme nenápadné sledovacie zariadenie. On ťa pravdepodobne unesie tam kde má aj Petera. Budeš tam, my budeme vedieť lokáciu a zachránime vás."

,,To znie dobre."

,,Hej."

Všetci súhlasili a my sme sa dali na vec. Zobrala som mobil a napísala.
"Okey, stretnem sa s tebou. Kde? Kedy?"
O pár minút mi napísal.
"11:30 za školou."
"Okey, budem tam."
Všetko sme nachystali. Na spodku trička som mala malé sledovacie zariadenie. Vyjdem von, idem na bus smerom ku škole. Som za školou. Nemám to tu rada. Stojím na tom parkovisku, keď tu sem niekdo kráča. Najskôr mu nevidím do tváre, ale potom.

,,Strýko?!"

,,Ahoj Elizabeth. Tentokrát mi už neujdeš."

,,To ty si ma pred tým uniesol?"

,,Pravda."

,,Prečo?"

,,Stark mi zničil život a chcem sa pomstiť."

Tu už ku mne prišiel a dal mi päsťou. Zviazal mi ruky a niekam hodil. Mala som zavreté oči, nevládala som ich otvoriť. Zrazu ma už vlečú po nejakej chodbe. Pamätám si ju. Po tejto chodbe som pred tým utekala. Potom sme zastali a oni otvorili veľké železné dvere. Strčili ma dovnútra a zamkli.

Obzriem sa. Som v miestnosti s Peterom. Je tam priviazaný o stoličku a vyzerá ešte horšie ako pred tým. Len tak tak dokáže vnímať. Prídem k nemu.

,,Peter? Počuješ ma? Hej to som ja El."

,,El, čo tu robíš?"
Povedal tichím hlasom.

,,Všetko ti poviem potom. Pozri, na tričku mám sledovacie zariadenie, Tony teraz vie kde sme. Príde nás zachrániť."

Slabo prikývne. Nedokáže už ani poriadne rozprávať. Odviažem ho zo stoličky. Trhá mi to srdce ho takto vidieť. Po pár minútach príde výbuch. Veľký výbuch. Všetko sa zatrasie a do pár sekúnd do miestnosti vtrhne Wanda a zoberieme Petera do Toweru. Tony s Nat tam ešte bojujú. Bruce už všetko pripravil a doniesli sme Petera do laborky. Nechali sme ho urobiť pár testov a potom opäť vošli.

,,Bude v poriadku?"

,,Má iba pár zlomenín a stratil veľa krvy ale o pár týždňov by mal byť okey."

Uľavilo sa mi, ale stále sa bojím. Wanda sa ma snažila ukľudniť, no moc to nepomohlo.

(Time skip)

Peter je v laborke už 3 týždne. Strašne mi chýba. Samozrejme som v škole s Nedom, ale veľmi mi chýba Peter Parker. Jeho smiech, jeho objatie. Tieto posledné 3 týždne pre mňa boli ťažké, ale našťastie sa to iba lepší a onedlho by mal byť opäť vpoho.

Vojdem do laborky. Peter sedí na lehátku. Rozbehneme sa ho objať.

,,Strašne si mi chýbal!"

,,Aj ty mne."

Prišiel za nami aj Tony.

,,Okey, už si na tom omnoho lepšie. Ešte nebudeš chodiť do školy s nenamáhaj sa. Potrebuješ sa ešte zotavyť."

,,Fajn."

Tony tam iba stál a usmieval sa. Potom Petera objal aj on. Pomohla som Peterovy do izby a dala mu čisté oblečenie. Išiel sa prezliecť a potom sme sa rozprávali. Povedala som mu všetko čo sa stalo. Ako sme ho hľadali, ako mi chýbal, ako som sa nechala uniesť aby sme ho našli. Potom som ho nechala si odpočinúť. Už bolo okolo 20:00. Ostatný išli opäť na misiu. Urobila som lievance pre mňa a Petera. Niesla som mu ich do izby. Strašne mi to pripomenulo ako u nás prespával a ja som ho prekvapila s raňajkami do postele. Vošla som a Peter sedel na posteli.

,,Ahoj, si hladný?"

,,Strašne, ďakujem. Tvoje sú najlepšie."

,,Ďakujem, ja viem."

Zasmial sa a začal jesť. Bolo vidno, že nemal normálnu stravu už niekoľko týždňov. Odniesla som taniere. Peter sa ma opýtal či by som u neho dnes nespala. Predsa len som mu chýbala a nechce byť sám. No ako môžem odmietnuť. Dám sa do pyžama a ľahnem si vedľa Petera. Je ešte dosť vyčerpaný, preto zaspí fakt rýchlo. Je strašne zlatý keď spí. Nakoniec aj ja s dobrým pocitom, že Peter je spať zaspím.