Zmrzlina (MLB FF) oneshot

Zmrzlina

Neverím, že to naozaj zverejňujem!
Warning: oneshotka má presne 4003 slov
...

Mladé dievča sa práve vrátilo z jednej akcie. Protivníka, proti ktorému dnes stáli poznali. Zmrzlinára už raz porazili a Marinette si na to spomínala veľmi dobre. Bola to totiž jej vina. To ona ho rozžialila, keď si odmietla kúpiť jeho zmrzlinu pre zamilovaných. Hoci zamilovaná bola, ten kto vlastnil jej srdce nemohol prísť, pretože ho otec nepustil.

Poraziť ho možno nebolo ťažké, no predsa ju skoro dostal. Aj tentoraz mala prsty v jeho akumácii. Nebyť jej, nestalo by sa to. Cítila sa zle, keďže si mohla pripísať ďalšieho protivníka na zoznam tých, ktorých posadol čierny motýľ kvôli nej.

Dnes odmietla jeho zmrzlinu z úplne opačného dôvodu. Adrien, ten ktorého milovala bol s nimi. Jeho otec ho púšťal von čím ďalej tým častejšie, za čo bola Marinette neskutočne šťastná. Adrien za to ďakoval práve jej, pretože ona prišla k nim domov hneď niekoľkokrát a slušne ho poprosila, niekedy priam naliehala, aby s nimi mohol niekam ísť. Možno si to odmietala priznať, ale v hĺbke svojej duše vedela, že na tom mala nejakú zásluhu.

Vonku bolo nádherné počasie a ich tváre hriali posledné lúče zapadajúceho slnka. Všetci, ona, Adrien, Alya, Nino, Rose, Juleka, Max, Kim, Yvan, Mylene, Nathaniel, Marc, Alix a dokonca aj Luka s Kagami a Zoé spolu trávili minimálne jeden deň v týždni.  Všetci spolu. A tak to bolo aj dnes. Nachádzali sa pod Eiffelovkou, keď Adrienovi zazvonil telefón. Zatváril sa sklamane, pretože aj bez toho, aby pozrel na displej vedel, kto volal.

S ťažkým povzdychom potiahol prstom po obrazovke a priložil si ho k uchu: ,,Áno, Nathalie?"

Keďže nemal zapnutý reproduktor, ani hlasitý odposluch, Marinette nemohla počuť, čo mu asistentka jeho otca hovorila, no všetci, vrátane jej samej si to domysleli skôr, než Adrien zdvihol mobil. Bol čas ísť domov.

,,Dobre, daj mi chvíľu, kým sa rozlúčim s priateľmi," povedal smutne po chvíli a krátko na to ukončil hovor.

Spojil pery do úzkej čiarky a pohľadom prešiel po ostatných: ,,Mrzí ma to, ale musím ísť."

,,To nevadí, kamoško," Nino, chlapec s tmavou pokožkou a okuliarmi ho bratsky potľapkal po pleci, ,,uvidíme sa v pondelok v škole."

,,Počkaj!" zvolala Alya, Ninova priateľka a Marinettina najlepšia kamarátka, ukazujúc na druhú stranu parku. ,,Tam je André. Daj si s nami ešte jeho zmrzlinu."

André predával najlepšiu zmrzlinu v celom Paríži, no niekedy bolo ťažké nájsť ho, keďže sa so svojím vozíkom neustále niekam presúval. Najlepšia bola jeho zmrzlina pre zamilovaných, ktorú vždy vybral sám podľa toho, čo v páriku videl.

Svetlovlasý chlapec sa najprv zahľadel na svoj mobil. Premýšľal, pretože nechcel mať problémy s otcom. Nakoniec zdvihol pohľad späť k svojím priateľom a s úsmevom povedal: ,,Tak poďme, ale rýchlo."

Všetci sa rozbehli vpred, smerom k zmrzlinárovi. Kim predvádzal svoju rýchlosť, čo sa mu ale vypomstilo tým, že musel na ostatných čakať o pár sekúnd dlhšie. Ostatní dobehli približne v rovnakom čase v sprievode smiechu a dobrej nálady.

Niektorí, ako napríklad Yvan a Mylene, ale aj Nino, Max a Nathaniel s Marcom si podopierali ruky kolenami a lapali po dychu. Marinette a Adrien na tom boli o čosi lepšie, keďže vďaka istým superhrdinským veciam im beh nerobil problém. 

Zmrzlinár veselo pozdravil šestnásť ľudí, ktorí k jeho vozu prebehli cez celý park, len kvôli jeho zmrzline. Ako prví si vybrali Alya s Ninom. André im do jedného kornútka dal karamelovú, ako farba ich pokožky a jahodovú, ktorá mala symbolizovať ich lásku. Adrien a Marinette zostali opäť ako poslední, čo si André vysvetlil po svojom. Do kornútka im dal zelenú pistáciu vo farbe jeho očí a modrú čučoriedku vo farbe jej očí.