Bojovný

72°

Ráno som síce mal zatvorené oči a stále som napoly spal, no už som začal vnímať zvuky okolo seba. Počul som tiecť vodu. Nedobrovoľne som rozlepil oči a hneď som zbadal prázdnu stranu postele vedľa seba. Okamžite mi došlo, že Ruby musí byť v kúpeľni. Otočil som hlavu na druhú stranu, takže som mal priamy výhľad na drevené dvere od kúpeľne, ktoré sa nachádzali pri krbe. Na stolíku neboli hodiny a môj mobil musel byť stratený niekde v útrobách mojich riflí, takže som nemal ani tušenie, koľko môže byť hodín. Rozhodol som sa, že ešte na moment zavriem oči.

Voda zrazu prestala kvapkať a po pár minútach ticha si Ruby začala sušiť vlasy. Nedokázal som sa prinútiť vstať, až pokým po dvadsiatich minútach nevyšla z kúpeľne. Vlasy mala na pohľad suché a okolo tela omotaný uterák.

,,Nechcela som ťa zobudiť." vyslovila a pousmiala sa. Úsmev som jej opätoval a rukou ju zavolal ku mne.

,,Koľko je hodín?" spýtal som sa, keď kráčala ku mne.

,,Niečo po jedenástej. " odpovedala mi a keďže som ležal celkom roztiahnutý na posteli, Ruby si sadla na kraj, na svoje nohy, hneď vedľa mňa.

,, Koľko si hore?"

,,Asi hodinu. Dlho som sa len pozerala z toho okna. Ten výhľad je neuveriteľný." pousmiala sa s pohľadom upretým na to okno. Polovične som sa usmial, spokojný sám so sebou. Ruku som položil na jej odhalené stehno a článkami prstov zašiel pri všetkej cudnosti pod uterák, ktorý mala na sebe.

,,Počkaj, kým sa tadiaľ neskôr prejdeme. S tým snehom to je neskutočne krásne." Ruby prikývla s jemným úsmevom, ktorý jej pery neopúšťal. Bol som sám pokojnejší, keď som videl, ako sa tvárila. Už mi nenadávala a ani nevyzerala, že by chcela. Bola by pokrytecká, ak by mi teraz začala tvrdiť, že sa jej tu nepáči. A taká našťastie nie je.

,,Písal si včera Tanii alebo Ryanovi? Včera ma úplne vyplo hneď, ako som si ľahla." povedala mi a oprela sa chrbtom o drevený, vyrezávaný rám postele.

,,Neboj, obom som písal. Tania mi nie raz pohrozila, že ma vykastruje, ak sa nebudeme pravidelne ozývať." upokojil som ju.

,,Nepochybujem, že by to urobila." povedala a obaja sme sa zasmiali. Ruby sa zrazu nahla ku mne a pobozkala ma vášnivo na pery.

,,Odkedy som videla ten kufor, rozmýšľam, či ti zaňho vynadať, alebo nie. Avšak, ja nie som nevďačný človek, takže to poviem takto. Ďakujem ti, ale nemal si to vôbec robiť." šepla mi, keď sme sa oddelili, no naše tváre boli od seba stále len zopár zanedbateľných centimetrov.

Chytil som ju za tvár a pobozkal ju znova. Prišlo mi to ako najlepší nápad - najlepší spôsob akým ju utíšiť aspoň na moment. O chvíľu som sa vzdialil od jej pier a začal sa obhajovať.

,,Ak by som to neurobil, tak by si zamrzla hneď, ako by sme vystúpili z lietadla a, prepáč, no ja som pri sebe chcel mať nádhernú, vtipnú a vášnivú ženu, nie kus ľadu." šepol som jej s úškrnom do pier a Ruby sa začala smiať.

,,Zo všetkého sa dokážeš vyzuť, však?" spýtala sa s pomaly utíchajúcim smiechom.

,,Hovoria to o mne." uškrnul som sa a náhle ju pustil, ,,Idem sa rýchlo osprchovať a môžeme ísť jesť. Umieram od hladu." povedal som jej a rýchlo vstal z postele.

,,Aj ja, tak si pohni, prosím! Ten fialový kufor je môj, však?" spýtala sa a ja som jej na otázku prikývol. Z môjho kufra som si zobral všetky potrebné veci a zatvoril sa v kúpeľni.

,,Ten kufor mi balila Tania?" zakričala Ruby spoza zatvorených dverí práve v momente, keď som si umýval zuby.

Vypľul som pastu do umývadla a odpovedal jej: ,,Áno, prečo? Ja som ho len bral na letisko."