Medzi anjelom a diablom {Prvá časť - PURGATORY} ✔

20. Hodina risku

Na ďalší deň som vstal o veľa skôr než Celesthia. Chcel som to všetko vybaviť pokým bude spať. Vykradol som sa teda z domu. Svoju hodinu som mal voľnú, hoci som ju ukradol aj Celesthii, keďže domu je jedno, či z neho vyjdú obaja alebo len jeden. Pravidlá platia rovnako.

Hádam mi tá hodina postačí. Obliekol som si na seba neutrálne oblečenie, aby som príliš nevynikal z davu, hoci určite budem nápadný, keďže som tam v živote nebol a nikto ma nepozná.

Prešiel som pekelnou bránou a narazil som na schody. Schody boli čierne a lesklé ako zrkadlo. Wow, majú štýl. Zišiel som dole a dostal som sa na vrátnicu.

,,Hľadám pána Caleba." oznámil som vrátnikovi v nádeji, že mi povie, kde ho nájdem.

,,Identifikujte sa prosím." vrátnik na mňa ani nepozrel.

,,Som Kyrian." jeho oči na mňa padli ešte skôr, než som dopovedal vlastné meno.

,,Oh, pane. Pre Vás je to tu nebezpečné, keďže máte len hodinu času." oznámil mi ustrašene.

,,Áno viem, preto ho potrebujem nájsť čo najskôr." prikývol a začal niečo písať na zdrap papiera.

,,Nech sa páči, tu je jeho adresa, určite bude tam, keďže je takto skoro ráno. Vezmite si radšej metro, aby ste získali čas." poďakoval som sa mu a mieril k stanici metra, ktorá bola hneď vedľa. Celé peklo je veľmi moderné. Samá čierna a červená, no podaná štýlovo. Všetko je čisté a naleštené. Samozrejme, sem tam sa zjaví nejaký plameň, ale to k tomu proste patrí.

Kúpil som si lístok na najbližšiu zastávku Calebovej adresy a nasadol som do metra. Cesta trvala 2 minúty aj keď je to cez celé peklo. Páni, majú tu nejaké kúzlo, ktorým cestovanie trvá chvíľku. Mohli by si to vymyslieť aj smrteľníci a možno by si uľahčili kopu problémov.

Vystúpil som a zamieril k domu. Tak a je to tu Caleb. Uvidíme kto z koho! Zaklopal som na dvere a čakal, kedy ich otvorí. Mám ešte 50 minút.