Cukrová vata a cigaretový dym

Prológ

Brianna

Nemusela som, ale mala som potrebu to napísať na papier raz a navždy. Niečo, čo si nikdy neprečítaš ale viem, že to vieš a že to budeš vedieť. 

Už nad tebou nepremýšľam. Dokonca si už nemyslím, že mesto bez teba je anarchia, pretože nikdy nebola a nikdy nebude. Len si tomu dával pocit, že je. A už nenosím to tričko, ktoré sa ti páčilo. Vedz, že už v ňom nespím. A dokonca ten rúž, čo som nosila - nenosím. Mal si po ňom otlačky na perách a áno, nikdy som ti o tom nepovedala, pretože môj rúž na tvojich perách bolo pre mňa čosi posvätné a ty by si si ho chrbtom dlane dal preč. Odkiaľ som to vedela? Lebo si sa hanbil. A možno si sa nehanbil, ale nikdy, nikdy by si mi nepriznal, že sa ti to páči. Alebo že ma máš rád, pretože ty nie si taký. 

A áno, postupom času dúfam, že už taký si. Že už hovoríš tie slová, ktoré ti hrdosť nedovolila povedať. Slová typu: mám ťa rád, prosím a ďakujem, že si prišla. A že ich hovoríš žene, ktorá ti necháva otlačky rúžu na perách. A že sa ti hrá s rukami. Áno, pamätám si to. No boli časy, keď som dúfala, že na to zabudnem. Ale som rada, že som nezabudla. Aspoň jeden z nás.

A hovorievala som si: keby sa to deje znova, tak do toho celého šialenstva idem s tebou.

No dnes viem, že by som nešla. A vieš čo? Nemôžem byť viac rada. A už ma neškrtíš v sne, po ktorom som prezliekala posteľ. A už ma nikdy ani škrtiť nebudeš. A dokonca už necítim v izbe tvoju vôňu. A už sa necítim málo. V podstate som sa nikdy necítila. Klamala by som, ak by som povedala, že som bola nevidená tebou. Áno, pretože ty si ma videl - no ja som sa nevidela.

A vidím to triezvo a vidím to dobre a som vďačná že to vidím. 

Ale ďakujem Ti. Aj za to pohladenie po vlasoch a aj za toľko ignorácie. A aj za to, že viem, čo sú motýle v bruchu. 

Položila som ružové pero od Julie. Usmiala som sa. Pozerala som von oknom, na sivastú oblohu a pomyslela si: idem domov.

S posledným nádychom som opúšťala vlak, keď sa mi zrak stretol s párom očí tej zelenej. No už som nesklonila hlavu pred ním, pretože my sme sa naďalej nepoznali. A tak som kráčala domov, poprosiť mamu o auto, hoci nie som plnoletá a dať si víno s Julie, pretože koniec koncov, to ona bola tá, ktorá ma dala dokopy zo všetkého. Aj zo zlého dňa a umenie dávať dokopy už dnes nenájdem na každom kroku. A tak šliapem po chodníku a obzriem sa. Na tom predsa nie je nič zlé. Obzrela som sa na neho, pohľad nevycítil, pretože nikdy mu nešla telepatia a tak do vesmíru posielam otázku: To bola jazda, však, Seth?