Hockey sis (SK)

16.- Šestnásť... ako Róbert Lantoši ♥

"Rozbehla" som sa rovno k výťahu, stlačila gombík a čakala až dojde. Tlačili sa mi slzy do očí. Už som si myslela... verila som, že sa môj brat spamätal. Že mu Peťa už konečne vtĺka do hlavy, že aj ja musím lietať. Nemôžu ma donekonečne vodiť za ručičku, skrívať a akože chrániť. Otvorili sa dvere na výťahu, vošla som dnu a išla stlačiť gombík, no cez dvere ešte stihol prešmyknúť Robko. Zrejme pochopil, že mi nie je dvakrát veselo. Jemne sa usmial objal ma a stlačil gombík. Prešli sme asi dve poschodia, keď slačil stopku. Pousmiala som sa, odstúpila som od neho a pozrela mu do očí. Nemo stál a pozeral sa. "Pôjdeš.. prosím.... so mnou ?" zatváril sa nechápavo. "či ma odprevadíš do môjho hotela." "Samozrejme." zasmial sa. Znova som ho objala a pustila výťah klesať späť na prízemie. Tam už stála tá banda odporných čiastočne opitých ľudí. Vystúpili sme. "Peťa, idem domov. Príďsi kedy chceš. Spi si kde chceš. Klam koho chceš." znechutene som sykla, keď som prechádzala okolo. Myslím, že to ani nevnímala tak sme s Robkom pokračovali.

Na konci ulici som sa zastavila "Nevládzem." vzdychla som. "Poď odnesiem ťa." "Nieee, len mi daj prestávku." ale on je taký istý tvrdohlavec ako ja. Nie, nie je odpoveď. A tak ma dobrovoľne celú cestu niesol na svojich pleciach. "Fájn fáájn. Už ma daj dole." kričala som zdesená, keď otváral dvere na hoteli. Na recepcii som si vzala kľúče a nejako sa vytiahla po schodoch do izby. Robko išiel so mnou. Otvorila som dvere, rozsvietila a hodila sa na posteľ - rovno na brucho. "Môžem vedieť čo robíš." pýtal sa Robo. "Odpočívam." vravela som do vankúša a sadla si na posteľ. "Pôjdem ?" spýtal sa. Nechápala som "Pôjdeš ?" "Pôjdem!" odpovedal. Stále som sedela a dívala sa kam chce ísť. "No kde je tá sprcha.. ideme nie ?" začala som sa smiať. Chcel dosiahnuť, aby som ho zavolala do sprchy ?!! Postavila som sa a išla k nemu - sedel v kresle oproti posteli - hladkala som ho po líci a hovorila "Do sprchy nepôjdeš, ale spinkať tu môžeš." lišiacky sa usmial a povedal: "Tvoje prianie je mi rozkazom." a utiekol s pod mojej ruky a hodil sa do mojej posteli. Pokrútila som hlavou vybalila si moje profi pyžamo a išla do sprchy. A potom som si umyla zuby.

Barbara dvere nezamkla. Lantoši si to všimol ale nevyužil. Predsa musí nato ísť pomaličky. Síce to z jeho strany bola láska na prvý pohľad. Verí, že pekne pomaly, pomaličky tak sa do neho zaľúbi aj Barbara. To však netuší, že ona si želá to isté.

Obliekla som si pyžamo, jemne s uterákom presušila vlasy a stiahli ich do chvostu. Vyšla z kúpeľne, vypla všetky svetlá, ostalo iba jedno. To najmenšie pri posteli. Sadla som si na posteľ, Lanti jedným okom vykukol s pod periny. Vravel "Coolové tričko" usmiala som sa. Mala som na ňom Mickyho. "Tak sa posunieš?" šepla som. "Jasné" zašepkal a posunul sa. Len čo som si k nemu ľahla vypol svetlo. Tá tma bola tak deprimujúca, ale pod perinou bolo úžasne teplo. Ležala som chrbtom ku Robkovi. Zrazu som zacítila Robkovu ruku na mojom páse. Tichúčko sa pritiahol bližšie ku mne a zašepkal mi do ucha. "Merry me Juliet." nevedela som, či to myslí vážne alebo len opakuje text z tej osudnej pesničky. No potom som pochopila. Dal mi letmí bozk na koniec sánky. Usmiala som sa a po dvoch sekundách som sa otočila a v tej tme sa mi aj podarilo natrafiť na jeho pery.