Moje sólo (Joker a Harley Quinn)

Odpustenie chýb?

...Prekvapko! =D Nazrieme ako sa cíti a ako jej ide spolužietie s Adriánom. No podľa wordu, kde sú schované zvyšné slová tohto príbehu, mi to ukazuje na 5 strán A4.. Takže knižka bude dlhšie neaktívna a rozpísaná, lebo príbeh je treba dotvoriť do finále =) ♥...

♥♥ Príjemné čítanie ♥♥

Harleyin pohľad

Už neviem, aký deň je. Som tu zavretá príliš dlho. Koľko prešlo času? Týždeň? Mesiac? Rok? Aký je rok? Nudím sa. Som zavretá v tejto chatrči už veľmi dlho. Mám tu posteľ, már kúskov oblečenia, kúpeľňu, no celý deň hladovým. Čakám, než sa vráti Adrián. Len vtedy mám možnosť sa najesť. Neviem, kde je ani čo robí, no keď sa vráti, mi donesie burger, nejaké pečivo s maslom prípadne niečo sladké. Všetky okná sú prekryté drevom. Neviem, kde presne som. Ale pár lúčov svetla sa hrá na mojej pokožke, keď uň ho stojím. Nemôžem dobre spávať, stále ma sprevádzajú nočné mory. Vždy je to o tom istom. Môj Joker a Stewee zomrú. Nepamätám koľkými spôsobmi už zomreli, ani to nechcem vedieť. Keď viem, čo ma v noci sprevádza, snažím sa zo všetkých síl byť hore. Lenže moje telo nezvládne a ja prepadám do tmy. Častokrát kričím, plačem a trieskam s nábytkom. Aj teraz som sa zobudila zo živého sna. Môj cukrík umieral. Videla som jeho telo nehybne ležať. Mal odseknuté končatiny, z ktorých sa valila krv. Pozeral sa na mňa. Volal ma z posledných síl k sebe. No nemohla som sa hnúť. Nemohla som hovoriť. Z mojich očí sa spustili slzy. Zamrkala som. Uvidiac jeho prázdne oči a tvár zastavenú v ublíženej grimase som vykríkla. Scenár sa zmenil. Pri jokerovom tele bol terč na dýky. Steweeho telo bolo na ňom spútané. Mal niekoľko nožov, mačiet a sekier v sebe. Kričala som z plných pľúc. Moji chlapci. Moje oči si privykli na tmu. Vstanúc som prešla do kúpeľne. Pozrúc sa na svoj odraz v zrkadle som sa zľakla. Čierne kruhy pod očami. Strapaté a mastné vlasy. Zbystrila som zrak za seba. Adrián. Zobudila som ťa? Položil mi ruku na rameno a mne sa zrýchlil dych. Spustiac slzy si ma privinul do náručia. Chýba mi cukrík a Stewee. Chýba mi vzrušenie a nástrahy. Chýba mi zábava a denné starosti. Toto je obohraná pesnička. Chytil mi bradu a zrak mi tak spočinul na Adriánovej tvári. Skloniac sa ku mne si privlastnil moje pery. Nie. Cukrík. Odsunula som ho od seba. Potrebujem ťa počuť. Potrebujem ťa vidieť. Musím vedieť či si v poriadku. Utiekla som do kuchyne. Hľadala som niečo, s čím by som si pomohla von. Šialená zúfalstvom som sa posadila a oprela o pult. Pritiahla som si kolená k sebe. Adrián prišiel do kuchyne a sadol si predo mňa.

Ja: Hneváš sa na mňa? (Nie.) Povieš mi, aký je dnes deň? (Na prstoch mi ukázal dátum.) To nie! Naše výročie. My Puddin. Musím mu niečo poslať. Musím. (Nie.) Ty tomu nerozumieš. To je naša hra. Na výročie si niečo trefné podarujeme. Nemôžem vynechať tento rok. Joker mi určite niečo nachystal. Och, nič ma nenapadá.

Adrián vstal a odišiel. Postaviac som ho uvidela prichádzať a niesol krabicu. Podal mi ju do rúk a ja som zatajila dych. To je perfektné. Dýka. Naozaj krásna.

Ja: Odnesieš mu ju? (Áno.) Adrián si poklad. Ďakujem.

Usmial sa. Zatvoriac krabicu som ju položila na pult. Objala som Adriána. Aspoň cukrík bude vedieť, že žijem. Chcela by som mu nechať odkaz, čokoľvek, aby vedel, že ho ľúbim. Že toto je len dočasné. Napriek skutočnosti, že jeden z nás umrie. Nechcem stratiť Adriána, nechcem ani umrieť. No musím si vybrať. Kto to bude. Zostávajúc v Adriánovom objatí som vedela, že sa môj koniec blíži. Zvolila som cestu. Budú žiť v mojich spomienkach, snoch a predstavách. Spustiac nové slzy lúčenia som sa trhavo nadýchla. Odsunul si ma od seba. Ja som sa opäť nalepila na tvoje telo. Ak mám svoje rozhodnutie utvrdiť, nesmieš ma vidieť plakať. Musíš odísť. Zachrániť sa. musíš vypiť moju krv. Všetku. Nenechať nič, čo by sa dalo vrátiť. Pustil si ma. Nezdvíhala som zrak. Vediac, že skúmaš, čo práve chcem spraviť, povedať, či si zmyslieť, si odišiel. Doniesol si blok a ceruzku. S pomocou dýky si ju orezal a začal písať. Pretočil si mi to k tvári: „Rozhodla si sa?" Prikývla som. Zobral si blok naspäť a nová otázka: „Ako? Umriem ja či ty?" S novými slzami v očiach som ukázala na seba. Postaviac sa zhodil stôl s blokom a ceruzkou. Stoličku, kde sedel, hodil o stenu. Jeho očiach zračil hnev. Chápala som ho. No jeden z nás to musí byť.

Ja: Adrián. Môj princ temna. Viem, čo sme spolu zažili. Viem, že sa to niekedy považovalo za chybu, no neľutujem to. Adrián Mathias Dragomír. (Pozrúc na mňa zbystril. Povedala som jeho celé meno po toľkých rokov nahlas.) Vedz toto, milujem svojho muža a syna. No od 15 rokov, čo sa naše cesty skrížili, i keď na jednu osudovú noc, som si ťa zapamätala. Tá noc bolo moje po prvé s tebou. Možno si ma nepamätáš ako pubertiačku, ktorou som bola, no aj mne dlho trvalo zaradiť ťa v mojom živote. Spomínajúc na Millville, kde ma matka chcela prevychovať, som utiekla. V noc úteku si ma uniesol, zneužil a nechal ma v lese.

Zobral si blok a ceruzku zo zeme a písal: „Odpustíš mi niekedy moju chybu?"

Thanks Thanks Thanks ♥♥♥

---(875 slov)---