Larry Stylinson-Touch

sprcha

Inak Prepáčte mi prosím chybi :)

Harry pov.
"Chlapi, schovajte sa, ide sem ten buzík," z rohu spŕch započujem Collinsov pobavený hlas, po ktorom nasleduje dávka pubertálneho smiechu. Všetci sa smejú. Iba ja stojím ako obarení a bojím sa vykročiť do zapotenéj miestnosti. Možno by bolo najrozumnejšie ich ignorovať, ale není to tak jednoduché. Mám príliš mäkké srdce. Terč posmechu. Takéto tu je po každom tréningu.

Sklopím hlavu a pár kudrliniek mi napadá do čela. Doteraz ešte oblečený v športovom, statočne vyrazím k šatniam.

"Á, tu je. Ú-ú, mám si zakryť aj hrudník? Vzrušuje ta to, Styles?" Collins sa okolo mňa začne motať s uterákom oviazaním okolo celého tela. Vlní sa a nechce mi uvoľniť cestu ku skrinke. Pozrem mu do očí. Bije v nich jediná emocia. Falošná tvrdosť.

Collins prestane hopkať. "Dobre, tak toto nie. Striptíz ta neberie?" usmeje sa s falošným úsmevom.

"Vypadni," lahko ho odstrčím, aby nebol naštvaný. Párkrát som od neho už dostal a nerád by som dostal znovu. Ďalšie klamanie rodičom, že som spadol z bicykla, alebo že na školských schodou.

Naštestie ma tentokrát nechá. Malá päsť do ramena. To je v pohode. Musíš robiť ako že ťa to nebolí.

"Styles, s tebou dneska nemí žiadna prdel, kámo!" zakričí. Jeho hlas je pár metrou za mnou. Už mi neublíži. Bude to v pohode. Rýchlo otvorím svoju skriňu, vytiahnem modrý uterák a mydlo.

"Jéé, no rychlo utekaj ty posran. Tomlinson, zabudol si si pred ním zakryť prsia!" znovu vyštekne a tón mu značne preskočí. Mám chuť niečo povedať ohľadom jeho mutácie, ale skusol som si pery. Vážne mi za to stojí rozbitá hlava? Nie.

Skrinku zamknem a so všetkými potrebami vyrazím do spŕch. Nikdy sa neprezliekam pred nimi. A oni sa nikdy neprezliekajú predo mnou. Collins by na to mohol napísať príručnú knižku 'Čo robiť, keď je buzík v miestnosti'. Určíte by zahrnovala zákaz vyzliekania a posielania na danú obeť neustále znechutené pohladi. Keby bolo na mne, hneď by som sa dal z fotbalu preč. Ale ambiciózni otcovia sú proste ambiciózni otcovia. Proti tomu môjmu nemám jedinú šancu.

Z myšleniek ma vytrhne ďalší hysterický smiech chlapčenskej party.

Nech už idú, prosím.

Opatrné si vyzlečiem zablatení dres a prehodím ho cez železnú tyč, slúžiacu na sprchové potreby. Tie položím pod seba.

Chvíľku čakám a uši sa vmiesia do ich konverzacie.

"Podte, ježíš. Chcete tu sedieť dokým nepríde Haroldík? Nie? No tak ideme. Musím ešte do posily."

Vyzlečiem vlhké nohavice a boxerky společně a oboje položím cez dres. Stále mám strach, že niekto príde. Vysielam pohľady za stlp.

"Obleč sa, ty pako!"

Uslyším šuštenie igelitiek a ruch. Odchádzajú. Vdaka Bohu.

Ano viem je to moc krátke ale slubujem dalšia čat bude dlhšia a konečne aj pridám dalšiu čast LOVE VIA TWITTER. Bye Love you :D