Minúty, hodiny ? Koľko tu už sedím. Možno to sú len sekundy. Oči, ktoré som mala zatvorené a vychutnávala si len zvuky a vône narušila komorná.
- Slečna Esme....Slečna Esme. Všade vás hľadám. Prečo je toto miesto tak ďaleko, ach bože môj.-Celá zadýchaná sa oprela o strom, na ktorom visela hojdačka. Usmiala som sa na ňu. Pripomenulo mi to chvíle kedy ma všade naháňala, lebo som sa nechcela učiť. Marien je jediná komorná, ktorú tak vôbec neberiem. Je mi ako ďalšia matka. Nie, žeby bola moja ozajstná matka hrozná, ale Marien sa o mňa starala od plienok. Naučila ma veci, ktoré, ako dáma robiť nemôžem. Hlavne varenie, staranie sa o kvety v záhrade.
- Čo sa deje ? Prečo sa tak namáhaš ?
- Váš brat vás volá do knižnice. Potrebuje sa s vami porozprávať. Vyzerá to veľmi vážne. Vôbec sa neusmieval svojím typickým úsmevom. Muselo sa stať naozaj niečo zlé.
- Ráno mali menšiu roztržku s matkou. No malú, bola dosť vážna. Tak poďme. Nie je ti zle ? Nemala by si takto utekať v tvojom veku.
- Ale slečna, stále vám hovorím, že ste taká stará, ako sa cítite. Ja sa stará vôbec necítim. Musím na vás a vášho brata dávať pozor. Ste mi ako vlastný.
- Ach Marien, tak veľmi ťa mám rada. Budeš so mnou navždy ?
- Pokiaľ mi to Boh povolí tak áno, slečna.
Pomalým krokom sme sa vybrali k domu. Marien mi hovorila o zelenine v záhrade, ktoré si Marco náš kuchár nechal vysadiť. Už sa nemôžem dočkať, keď niečo z toho ochutnám.
Vaša Luss
YOU ARE READING
Donútená žiť
RomanceDcéra, ktorú od mala učili, kde je jej miesto no jej neskrotný duch sa nedal uväzniť. Správať sa pred rodičmi, ako slušná dcéra no pokiaľ ju nikto nevidí uháňa na koni s jej bratom alebo sama. Snom každého dievčatka je vydať sa z lásky no jej to bo...
