---120 dní pred tým---
Po tom ako ma pustili z nemocnice, som odišiel na pár dní ku mame. So sestrami som sa skoro vôbec nebavil. Stále som len pracoval, nič nejedol a čo som zjedol, hneď som vyvrátil. Nepovedal som to nikomu, ani mame. Tá by ma určite poslala ku cvokárovi.Práve som pracoval na jednom zo svojich modelov, keď mi na prišla SMS.
"Je medzi nami koniec? :( -Harry" nevedel som čo odpísať. Milujem ho, ale nezvládal by som to po boku žiarlivého chlapca. I keď pre Harryho by som spravil všetko.
"Ja neviem Harry... Potrebujem čas. -Louis" znovu mám náladu pod psa. Všetky papiere s náčrtmi som odložil na bok a ľahol si na posteľ. Pritúlil som sa ku veľkému medveďovi od Harryho. Poslal mi ho po Niallovi do nemocnice. Som sa aj divím že mi ho vôbec dal. Bol cítiť po Harrym. Korenistá vôňa od jeho voňavky. Ako rád by som práve teraz dýchal jeho vôňu v jeho náručí.
"Chýbaš mi -Harry" stálo v ďalšej správe. Ani nevieš, ako chýbaš mne Harry. Podviedol ma, to je pravda, ale ja bez neho žiť proste neviem. Síce sme boli spolu málo, ale ja som sa doňho vážne zamiloval. Chcem mu odpustiť, ale aj on musí niečo pre to spraviť. Vtedy som prišiel na jednu geniálnu vec.
"Ak má vážne miluješ, dones mi niečo čo mi to dokáže. Ruže a ani voňavky sa nepočítajú! Musí to bit niečo trvácne ;) -Louis" aj keď tým riskuje veľa, chcem to skúsiť. Ak láska bolí, už viem ako.
---118 dní pred tým---
Od toho ako som mu poslal tu správu, sa mi neozval. Myslel som si že ma ignoroval. Moja anorexia sa ešte zhoršila. Veľmi viditeľné lícne kosti, oči bez iskry. Po dome som chodil ako nádoba bez duše. Sem tam prehodil zopár slov s mamou a súrodencami a potom znovu pracoval. Všetky veci čo mám v taške sú mi veľké, doslova na mne vysia, ako na vešiaku. Všimla si to aj mama a tak na mňa dozerá aby som poriadne jedol a keď nechcem všetko zjesť, vyhráža sa mi cvokárom. Priznám sa, určitú dobu ešte pred tým, ako som začal chodiť s Harrym, som ku cvokárovi chodil.Snažil som sa jesť viac a nevyvracať to a s nádejou že ma Harry vážne miluje sa mi darilo. Síce pomaly, ale darilo. Dákedy prišlo aj na chvíle keď som sa rezal, ale raz ma prichytila Lottie. Vtedy mi zobrala všetky žiletky a schovala ich. Aj keď sa s nimi veľmi nebavím, majú ma radi a za to som im mimoriadne vďačný.
Ležať na posteli a pozerať do stropu, ako blázon je moja každodenná rutina. Rozmýšľať, uvažovať a dúfať. Depresia ma dostihla každý deň. Vedľa seba som pocítil, ako sa prehla posteľ. Sedela tam mama. Nechce o Harrym počuť ani slovo. Keď sa z našej hádky v nemocnici dozvedela že som nespadol zo schodov bola veľmi nahnevaná. Stavil by som sa aj o stovku, že ak by zostali v jednej miestnosti sami, jeden z nich by to neprežil. Mama vie čo ku nemu cítim a tak sa snaží aspoň kúsok v sebe potlačiť ten hnev, voči nemu.
Hladila ma po ruke a prechádzala po starých jazvách, ktoré našťastie neboli až tak veľmi vidieť. Viem že ju bolelo vidieť takto svojho syna. Troska ležiaca na posteli a pozerajúca do stropu ako blázon. Chcela aby som bol konečne šťastný, ale ja som šťastný jedine s Harrym. To on zaplnuje tú dieru v mojom srdci, ktorú mi spôsobil Stanley. Stan bol síce moja prvá "láska", ale vážne som ho ľúbil. Síce nie tak ako Harryho, ale ľúbil.
Stále sa na mňa pozerala s ľútosťou v očiach.
"Mami?"
"Áno, zlatko?"
"Prečo už nemôžem byť konečne šťastný?"
"Ja neviem, ale aj ja chcem aby si bol šťastný. Mohla by som mať na teba jenu otázku?" len som prikývol "Bol si s Harrym vážne šťastný?"
"Ani nevieš ako mami!" objala ma a ja som jej plakal do ramena. Hladila ma po chrbte, čo mi pripadalo upokojujúce. Ani neviem ako ale zaspal som v jej náručí, možno od únavy alebo od príjemného pocitu pri srdci, lebo som vedel že aspoň niekomu na mne záleží.Oh fuck -_- vážne sa mi to dobre píše až sa toho bojím, ale chcela by som sa spýtať na koľko časti by ste to tak chceli? Lebo ja to vidím tak do 20-25 a potom ďalšia kniha :) alebo dajte do svojich komentárov svoje návrhy. Za všetky kritiky a Vote budem nesmierne vďačná :D neviem ani aké to je dlhé a ak je to krátke tak sa ospravedlňujem :)
Vote
Koment
Shere :* -VerčaXoXo
ČTEŠ
Stay (Book I)
Fiksi PenggemarCelý život čakám na tú správnu chvíľu. Povedať ti, ako sa cítim. Viem, že sa snažím ti povedať, že ťa potrebujem. Som tu, bez teba. Cítim sa tak stratený, ale čo môžem robiť? Pretože viem, že táto láska sa zdá byť skutočná. Ale neviem, ako sa mám cí...