---117 dní pred tým---
Ak som hovoril že Harry ignoroval moju správu, mýlil som sa. Poslal mi fotku tetovania môjho mena, dátumu narodenia a kedy sme spolu začali chodiť. Nevedel som čo na to povedať. Nechcel som to veľmi urýchliť. Aby som to uviedol na správnu mieru, potrebujem si znovu získať jeho dôveru. Ja musím začať dôverovať jemu a on mne.
---115 dní pred tým---
Z postele ma vytiahol zvonček hlavných dverí. Nechcelo sa mi veľmi vstávať z postele a tak mi to trvalo máličko dlhšie. Asi na tretí raz som konečne prišiel ku dverám. Stál tam nejaký muž a mal v ruke balík.
On mi ten balíček podal, niečo som podpísal a chlap zmizol. Odišiel som naspäť do svojej izby kde som si sadol na postel a dôkladne si prezeral zásielku v mojích rukách. Roztrhal som baliaci papier a naskytol sa mi pohľad na nie veľkú krabičku. Bál som sa ju otvoriť. Nevedel som čo od toho očakávať. Otvoril som veko krabice a pohľad mi upútala obálka. Roztrhol som aj tú a začal čítať list.
Ahoj LouLou!
Som si plne vedomý toho čo som spravil a čo všetko tým spôsobil. Nechcel som.
Nechcel som ti volať, lebo viem, že by si mi ten hovor neprijal. Preto píšem tento list a posielam ti ho spolu s niekoľkými vecami.
V krabici je ešte menšia krabica v ktorej je náhrdelník papierového lietadielka a v tej druhej kľúč. Je to kľúč od môjho bytu. Hovoril si že potrebuješ čas a tak ti ho dávam. Môžeš prísť kedy chceš, teda ak mi odpustíš. A na spodku krabice je moje moja mikina. Keď sme prišli z Paríža, zistil som že mi chýba tričko a tak som si povedal, že ti pošlem aj mikinu, aby si tom mal kompletné.
Pamätaj! Dávam ti času kolko budeš potrebovať, len mi aspoň odpusť na úroveň kamaratstva. -Harry
Hned po prečítaní listu som si ku sebe tritiahol krabicu a vytiahol z tade mikinu. Priložil som si ju ku nosu a privoňal ku nej. Tú vôňu by som mohol dýchať celý deň. Kľúč z ďalšej krabice som schoval do nočného stolíka a náhrdelník si pripol na krk ku ďalšiemu náhrdelníku od Harryho.
---100 dní pred tým---
Počas posledných pätnástich dní som rozmíšlal o tom kľúči, Chcel som ísť za ním a povedať mu, do jeho nádherných očí, že mu odpúšťam. Ale samozrejme že len na úrovni priatelstva, Jasné že by som mu dal ešte ďalšiu šancu aby to napravil. Asi som veľmi naivný človek.
Ale pred tým ako za ním pôjdem, musím niečo vybaviť.
Hi :D
Už sa to blíži a ja sa nemôžem dočkať, to je asi všetko čo ku tejto kapitole dodať. Ďakujem za všetky Vote ku minulej časti :D velmi ma potesili prosim do komentarov vyjadrite názor na tuto poviedku, chcela by som ho vediet thx :D Ale zas to bolo kratke mno :/ slubujem ze sa to pri daslej casti zmeni :DD
Vote
Koment
Shere ;* -VerčaXoXo
ČTEŠ
Stay (Book I)
Fiksi PenggemarCelý život čakám na tú správnu chvíľu. Povedať ti, ako sa cítim. Viem, že sa snažím ti povedať, že ťa potrebujem. Som tu, bez teba. Cítim sa tak stratený, ale čo môžem robiť? Pretože viem, že táto láska sa zdá byť skutočná. Ale neviem, ako sa mám cí...
