Bez mena

8.KAPITOLA

Dievča bez mena

Ako dni ubiehali s Lil sme sa odosť zblížila. Chodila ku mne každý piatok a po škole sme spolu pili horúcu čokoládú v malej kaviarni neďaleko školy. Dni sa ochladili a blížili sa Vianoce. Vo vzduchu bolo cítiť napätie a keď konečne nastali zimné prázdniny obchody išli prasknúť nátlakom nespokojných ľudí.
,,Keď som vošla myslela, som že vyjdem tehotná !" Zasmiala sa Lil a mne vyhŕkli slzy od smiechu. Boli sme nakupovať darčeky pre rodinu. Samozrejme sme zamierili k mostu kde Lil hodila do vody biele ruže.
,,Môžem sa ťa na niečo spýtať ?" Pozriem sa na Lil. Ona prikývne a úsmev jej zmizne z tváre.
,,Prečo máš v pondelok vždy nové modriny a odreniny ?" Opýtam sa a sledujem ako Lil mlčí. Otvorí ústa, že niečo povie no nakoniec ich zatvorí.
,,Nerieš." Povie so vzdychom a bez rozlúčky sa poberie preč. Tiež si vzdychnem a vyberiem sa k sebe. Cestou, sa ale chcem zastaviť v parku aby som sa trocha odreagovala. Vyruší ma, ale nečakaný návštevník.
,,Dobrý deň. Videl som, že sa kamarátite s Lil." Ozve sa šerif. Zblednem.
,,U-urobila niečo ?" Zakokcem sa a spotia sa mi dlane. Šerif sa pokúsi odľahčiť situáciu tým, že sa zasmeje no veľmi to nepomôže.
,,Nie, nie v žiadnom prípade." Povie a trocha zvážnie.
,,Nevšikli ste si nič divné na jej správani alebo správaní jej otca ?" Naprázdno preglgnem.
,,N-no možno sa mi to len zdá ni každý pondelok jej pribudnú nové modriny a odreniny." Poviemna šerif pomaly prikývne. Niečo si zapíše a potom sa na mňa opäť pozrie.
,,A rozprávala vám o tom niečo ?"
,,Nie len...keď sme sa u nej chceli prvy krát zastaviť zatrhol nám to jej otec. Vyzeral...vyzeral, že pil a neviem čo sa stalo potom čo ma doatali za dvere. No....Lil...Lil vyzerala vystrašene." Vyjachtám zo seba a naprázdno pregĺgnem.
,,A nič iné ste si nevšimli ?"
,,Nie prepáčte, ale nie." Pokrútim hlavou.
,,Viete mám podozrenie, že Lil prežíva domáce násilie." Zastanem a zatočí sa mi hlava.
~Lil je obetný baránok~

Šerif
Keď som vypočul Lilinu kamarátku uvedomil som si, že som sa jej ani nespýtal naeno. Poškrabal som sa na temene hlavy a pokračoval vo svojej službe. Ani neviem ako myšlienky sa mi zatúlali k nej. Spomenul som si na jej oči plné strachu keď ju otec bil.
~Spomenul si si na obetného baránka...~
Deň ubiehal strašne pomaly a ja som začínal mať pocit, že sa ani neskončí. Mal som toľko času na rozmýšľanie o Lil a Diane. Ako sa veľmi podobali. Strach v ich očiach a rozbité pery. Monokle pod očami a modriny na rukách. Ako jediné čo ich rozdeľovalo bol fakt, že Diana mala havranie vlasy. Dnes som mal ťahať nočnú a tak som ani nedúfal, že nebudem rozmýšľať nad...
~obetnými baránkami~

Lil

Týždeň ubehol rýchlo a mne sa úspešne darilo vyhýbať sa šerifovi. Tešila som sa na dnešný večer, pretože idem k Dievčaťu bez mena. Rýchlo som sa zbalila a už o 15⁰⁰ odchádzala z domu aby som nezastihla otca.

Klopala som a dvere a ako vždy mi otvoril Ed.
,,Ahoj !" Pozdravila som ho milo a on sa uškrnul.
,,Nechceš sa tu nasťahovať ?" Povedal a ja som pretočila očami. Pretlačila som sa popri ňom a vošla dnu. Nestihla som si ani zložiť ruksak s pyžamom keď na mňa skočilo Dievča bez mena. Nebyť Eda, ktorý nás ochotne zachytil mala by som už pravdepodobne rozbitú hlavu. Dlho ma objímala no bolo v tom niečo iné...cítila som ako sa jej do očí tlačí smútok a moje tričko začina byť vlhké od jej slz.
,,Deje sa niečo ?" Krátko prikývne a ukáže mi mobil. To čo som videla ma prekvapilo.
,,Bradová pomsta." Pošepne a rozplače sa.
,,Hej neplač...mám jedného známeho, ktorý nám rád pomôže..."
~Možno~

Šerif

Ako vždy prechádzal som sa v parku počas mojej obedňajšej prestávky. Bol tu pokoj a hlavne chlad vznášajúci sa všade okolo mestečka tak ako aj jemná hmla. No aj napriek oparu som mohol v ďialke jasne vidieť ohnivé kučeravé vlasy. Najorv som si myslel, že sa mi to len zdá, no silueta sa približovala a čim bližšie bola tým jasnejšie som videl jej črty. No nebola sama. Bola s ňou aj jej kamarátka. Vyzerali spolu zvláštne. Jej kamarátka bola vysoká štíhla a krátko vlasá blondýna kým Lil bola nízka s ohnivými kučeravými dlhými vlasmi. Postavu mala peknú typickú dievčenskú, na ktorej by vyzerali úžasne šaty.
,,Dobré poobedie dámy...s čím vám pomôžem ?" Opýtal som sa milo a všimol si, že dnes nie je Lil tá ktorá ma v očiach strach...bola to jej kamarátka. Prižmúril som oči a podvedome vytušil, že to čo sa dozviem sa mi nebude páčiť.

Hneď ako mi dievčatá vtsvetlili koľká bije nahnevane som zvraštil obočie.
,,Som rád, že ste mi o tom povedali. Budem to hneď riešiť." Skôr ako sa mi stihli poďalovať vybral som sa k domu toho idiota, ktorý sa nevie vtrepať do kože.

Dievča bez mena

Trocha ma to upokojilo no stále som sa cítila nesmierne trápne. Tie fotky...tie fotky čo zverejnil boli strašné. Nikdy ich nikto nemal vidieť. Do očí sa mi znova nahrnuli slzy no Lil mi upokojujúco chytila ruku. Niečo v mojom vnútry sa pohlo a do tela sa mi rozlial pokoj. S pokojom v duši som sa usmiala a tiež jemne stlačila Lilinu ruku. Kráčali sme ku mne domov no ani netušim prečo nas nohy opäť zaviedli k mostu. Bol to už zvyk. Nevadilo mi sem chodiť...bolo tu príjemne ticho.
~A mŕtvo...~ lakťami som sa oprela o zábradlie nerozmýšľajúc nad tým, že by som sa hocikedy mohla pošmyknúť alebo by zábradlie povolilo a ja by som už nebola...

_________________________________________
So šerifom sa budete stretávať častejšie owo
Rozhodla som sa, že sa stane súčasťou môjho pokusu vytvoriť niečo zvané "pribeh" xD