Who's laughing now?! {SK}

🔆63🔆

Po roku a pol...

Prešla veľmi dlhá doba a veľa sa toho zmenilo. Otec ma poslal do Európy k svojim známym. Vybavil mi súkromných učiteľov a ďalšie aktivity len aby som mala minimum voľného času. Bola som zavretá v menšom zámku uprostred ničoho. V okolí boli len veľké záhrady, kde sa sem tam niečo konalo. Žiadny rovesníci, zábava, život....

Sem tam mi dovolili telefonát s Lulu. Tá mi podávala informácie o tom, čo sa medzitým dialo doma.

Z toho, čo som sa dozvedela viem, že sa to medzi ňou a Zachom skončilo. Ten sa vrátil ku Kay ale iba na určitý čas. Nedávno sa znovu rozišli a začal chodiť na kadejaké party a iné akcie.

Daniel začal chodiť s nejakou Franny či s kým. Neviem nepoznám ju ale vraj je v pohode. Rey sa dala dokopy s Jonahom, ktorý to s Tate skončil už počas toho ako som bola v nemocnici. Aká irónia.

Jack s Gabbie majú dcéru, Lavender May Avery. Rozišli sa a Gabbie odišla na Hawaii. Jack sa nedávno dal dokopy s Lulu. Strávili spolu celý čas, čo som preč. Jack mi tiež sem tam zavolá a oboznámil ma so všetkými podrobnosťami. Dokonca mi párkrát povie aj o ňom.

Asi je každému jasné koho myslím. Corbyn Matthew Besson. Toto meno ma straší celú dobu, čo som tu. Začala som mávať nočné mory o tej noci...

S Christinou sa rozišli nadobro a dokonca sa ona vraj posunula ďalej. Našla si nový úlovok a už s ňou nikto okrem Tate a Kay nie je v kontakte. Jack mi ale spomínal, že bol pred pár mesiacmi na večery s ním a nejakými dvojíčkami. Bol to ale spoločný hovor aj s Lulu a ona ho z nejakého dôvodu v rozprávaní stopla a zmenila tému.

Jedna moja časť si myslí, že sa posunul ďalej... 'Veď si ťa nepamätá. Jasné, že sa posunul' ozve sa moje svedomie ako vždy. Niekedy si myslím, že som sa už naozaj zbláznila, keďže jediný s kým sa rozprávam som ja sama.

Všetci sa posunuli ďalej. Len môj život je na bode mrazu. Lenže všetko zmenil telefonát od môjho otca. "Ideš domov" táto veta mi vyrazila dych. Konečne chce aby som prišla domov. Na toto som čakala tak dlho!

XXX

Sedela som v lietadle dlhé hodiny, kým lietadlo konečne pristálo v LA. Na letisku ma nečakal nikto iný ako Lulu s Jackom. Obidvaja sa neskutočne zmenili. Jack dospel a dokonca má viac tetovaní ako si pamätám. Jeho vlasy už nebudem ani komentovať. Z toho, čo som počula prešiel mnohými fázami. Lulu si prefarbila vlasy na nejakú jemne bordovú ale, čo by sa jej nehodilo?

Sama som sa zmenila a prefarbila si vlasy na blond. Dĺžku mám rovnako dlhú ako som mala. Pramienky popri tvári som si zostrihla po koniec brady. Každý mi vravel, že mi to pristane ale nič to pre mňa neznamená. Vlastne máločo pre mňa niečo znamená...

Lulu sa ku mne okamžite rozbehne a silno ma objíme. Zdvihne ma a zatočí so mnou. Ja sa hneď rozosmejem. Jej privítania sú vždy najlepšie. "Konečne si tu" šepne v objatí a počujem z jej hlasu, že má v očiach slzy. "A už nikdy neodídem" šepnem tiež. "To ti aj radím" odtiahne sa a utrie si slzy. "Nebudem to riskovať" objímem ju okolo pliec a ideme spolu k Jackovi. "Wow. Sám by som ťa nespoznal" uchechtne sa a tiež mi daruje jedno objatie. "Si zvykaj. Toto budeš mať odteraz každý deň na krku, keď si mi tu prebral moju ženu" buchnem ho do ramena. "Auuu. Nejako si zosilnela" zatvári sa ublížene a pošúcha si rameno. "Ale naozaj, Luns. Čo tam s tebou robili?" premeria si ma Lulu. "Mala som osobného trénera. Chodila som do fitka, na box, bojové umenia a streľbu. Potom ešte sem tam niečo nové" myknem plecami. "Tak teba radšej nenaseriem" zašomre Jack a naloží mi kufor do auta. "Ja ti môžem nakopať riť aj bez toho" uškrnie sa a nastúpim do auta.

"Dosť sa to tu zmenilo" obzerám sa okolo cestou v aute. "No hej. Daniel býva s bratmi. Corbyn s Jonahom a Ebenom. Ja s rodinou a Zach tiež" zastaví Jack pred našim domom. Povzdychnem si a pretriem si unavene tvár. Jedna vec je stretnúť sa s ľuďmi s ktorými som bola v kontakte a druhá s rodinou, ktorá ma poslala na rok a pol preč. Ani raz za mnou neprišli. Dokonca ani na moje 18 narodeniny, ktoré boli pre mňa už od mala vysnívané. Dostala som len tortu, ktorá bola hnusná a nakoniec ju vyhodili. Žiadna oslava, darčeky, kamaráti,... Nič. Tak ako celý čas strávený tam.

Vystúpim z auta a Jack mi vyloží kufor. "Potom napíš a niečo podnikneme" objíma ma znovu Lulu. "Jasné. Možno to bude skôr ako si myslíš" poškrabem sa na zátylku. "Radšej počkajte tak 3 minúty na ceste. Nech mám možnosť prípadného úniku" uchechtne sa jemne. Oni sa zasmejú. "Neboj, Rey sa na teba tešila" ubezpečí ma Lulu. "Mám svoje dôvody o tom pochybovať ale budem sa tváriť, že som ti uverila aby si ma ďalej nepresviedčala" usmejem sa ironicky. "Tvoj zmysel pre humor ti ostal. To je dobre" objíme ma Jack okolo pliec. "Že to hovoríš práve ty" odfrknem si ale potom sa zasmejem. "No už bežte lebo vám vleziem do kufra" popoženiem ich a prejdem k dverám. Oni mi ešte zakývajú a odídu.

Povzdychnem si a pozriem na tie dvere hrôzy. Potom stlačím kľučku a nervózne nakuknem dnu. Dlane sa mi potia. Kufor nechám radšej pri dverách. Nakuknem do kuchyne. Nič. Skúsim obývačku. Nič. Prejdem naspäť do chodby. Vedeli kedy mám prísť a nikto ma nečaká. Aké milé vrúcne privítanie.

Vyjdem hore a po prehliadke zistím, že Audrey tu nebýva. Jej izba je prázdna. Moja je celá pokrytá bielymi plachtami ale inak nie je s ničím ani pohnuté. Majú šťastie. Sadnem si dole na gauč a pozerám do blba.

Po pár minútach započujem auto. Hneď potom smiech viacerých osôb. Otvoria sa dvere a ja sa postavím. "Čo je to za kufor? Kto je tu?" započujem mne veľmi známy hlas. Do obývačky vojde moja sestra. Melír, výrazné linky, ofina,... Mne nové neznáme zmeny. Prekvapene na mňa pozrie. Nasleduje ju Jonah. Vyšší, mohutnejší, nový účes,...

Hneď po nich vojde neznáme dievča. Tmavé vlasy aj oči, bronzová pleť,.. Premeriava si ma tak podrobne až cítim akoby mi videla do duše. Strasie ma. Potom sa ale môj pohľad stretne s tým jeho.