MONSTER - H.S. SK

MONSTER 8

Ale je tu jedna zásadná otázka.

Ako zabijem upíra, ktorý je ukrytý vo svojom dome, kde ešte k tomu ukrýva zopár ďalších budúcich upírov? 

A čím ho vlastne zabijem? Má to byť drevený kôl? Svätená voda? Oheň? Alebo odťať hlavu? Bože môj, v tých sprostých filmoch je toľko hlúpostí, čo ak nieje nič správne? 

Koľko môže mať vlastne Jerry rokov? 

Potom mi došlo, že sa v našom malebnom mestečnu nachádza poloblázon, s ktorým už som bola na upírskom záťahu. Skoro.

Musím sa ozvať Georgovi. Musí mi pomôcť, ale naposledy sa dosť naštval. No, ja viem, nikoho by nepotešilo, keby mi niekto zdrhol s pred domu toho vraha, ale nemohla som nič urobiť. Som príliš bojazlivá. 

A hlavná otázka je : Zabijem Jerryho? Dokážem zabiť človeka? Aj keď je to taký špinavý smrad ako on, a k človeku je ho ťažko porovnávať, neviem, čio ho budem schopná zabiť.

...

Konečne ma pustili z nemocnice, po toľkých vyšetrianiach som skoro zomrela. A teraz, smerujem rovno k Georgovi. Musí mi pomôcť. Po ceste som pre nás kúpila obrovskú pizzu s extra porciou syru navyše, presne tak, ako som mu sľúbila.

Nesmelo som zaklopala na staré drevené dvere. Hneď, ako sa otvorili dvere, zbadala som v nich tie jeho okúzľujúce oči. 

"Čo tu chceš?" Pretočil očami a oprel sa o rám dverí.

"Teda, to nie je veľmi milé privítanie G." Uškrnula som sa, ale George sa ani nepohol.

"Uff, pozri. Nechápem prečo sa hneváš, len som vtedy stratila nervy. Vidím Harryho všade! Snaží sa mi ublížiť. Pred chvíľou ma pustili z nemocnice, a tak som prišla hneď za tebou, aby si mi mohol pomôcť."

"Počkaj, počkaj! Ty si bola v nemocnici? Prečo? Si v poriadku?"

"Povedala som ti, že sa mi Harry snažil ublížiť. Môžem ísť dovnútra? Nechcem to tu riešiť, a navyše, kúpila som pre teba tú sľúbenú pizzu."

Zasmial sa, pokynul mi, aby som vošla a zavrel za mnou dvere. Pokračovali sme až hore do jeho izby. Sadla som si na jeho posteľ a čakala som čo sa bude diať.

"Tak, čo sa stalo?"

"Harry ma napadol." Usmiala som sa, aj keď situácia bola vážna.

"Ako vieš, že to bol on?"

"Povedal mi to, prišiel za mnou do nemocnice, vyhrážal sa mi. Povedala som to sestričkám, oni mi, samozrejme, neverili. Potom prišla moja rodina, a tak som aspoň ich presvedčila, že najlepšie bude, keď na čas odídu z mesta."

"A ty budeš hrdinka, ktorá zabije Harryho?"

"To je práve to, čo od teba potrebujem vedieť G, myslíš, že ak zabijem, alebo zabijeme Jerryho, tak Harry bude opäť živý?"

George sa zatváril ako keby ovládal všetky pravidlá vampýrizmu. "Prakticky, je to možné, asi. Myslím, že to treba vyskúšať, ale nedávam tomu veľké šance Mel. Pokiaľ niekoho zabiješ, nie je možné, že by znova ožil. Upíri sú mŕtvy, nie nakazený. Úprimne si myslím, že Harryho záchranu už sme prepásli. Ale Jerry určite schováva ďalšie desiatky ľudí, ktorým treba pomôcť."

"Aj keď si myslím, že máš pravdu, dúfam, že ju nemáš, bolo by mi veľmi ľúto, keby som stratila Harryho. Mali by sme tam ísť čo najskôr! " George sa netváril nadšene, dokonca sa mi zdalo, že pretočil očami, ale nechala som to tak.

"Prosím ťa upokoj sa! Musíme sa poriadne pripraviť! Dôležité je dobrať všetky detaily!" Tento krát som pretočila očami ja.

"Čiže, momentálne nemáš kde ísť?" Odišiel od témy. 

"Ale ja mám kde...." Skočila som mu do reči, ale on mi to vzápätí vrátil.

"No iste, čo myslíš, kam pôjde Harry, keď zistí, že si sama doma? Čo budeš robiť? Upečieš sušienky?"

"Ha, ha, ha. Vážne vtipné, myslím si, že som pripravená bojovať s ním."

"Nie, zlato. Zostaneš tu. Pripravím ti hosťovskú. Nepotrebujem, aby policajti zoškrabovali tvoje telo z vášho domu."

"Tak, teda, ďakujem, ale nebude to vadiť vašim?"

"Nie sú doma, a ani tak skoro neprídu. Tí, čo vieme, kto je Jerry, sme poslali rodiny preč."

"Je nás viac? Načo tu ostali tí ostatní?" 

"Vieš, Harry nie je jediný mŕtvy, a zopár ľuďom prišlo divné, že hneď ako k nám prišiel nováčik do mesta, ľudia jednoducho začali miznúť." Rozprával pomedzi to, ako si užíval tú pizzu. "Chcú pomstu." 

"Tak to je super! Teda nie, nie je, ale myslím, to ako sa vytvorilo vojsko na zabíjanie upírov." Chichotala som sa a George sa na mňa zapozeral.

"Čo je?" 

"Nič, si strašne zlatá, keď sa smeješ." Moje líca naberali na červenej farbe a môj pohľad padol na zem."

"Ale, ale, Melanie, snáď sa nehambíš?"

Jemne som prykývla a pozrela som sa naňho. Už nebol na stoličke pri stole, ale sedel vedľa mňa.

"Som prirodzene hamblivý človek." Hľadeli sme si do očí a G sa približoval stále bližšie a bližsie....

...................

Muháhááááááááá :D Ahojte Baby! :) Tu je ďalšia časť! Dúfam, že sa vám páči :) 

Vote&komenty potešia :) 

JELL <3