,,Rada by som vám niečo povedala" pozrela som sa s vážnym pohľadom na rodičov ktorý sa na mňa tak divné pozreli.
,,Pred pár mesiacmi som pozerala na stránky jednej kórejskej hudobnej agentúry ktorá hľadala asistentku ktorá by sa starala o jednu tú hudobnú skupinu. Napísala som tam a oni ma prijali. Chceli po mne papiere ktoré som im poslala. No hlavná vec prečo to vravím. Vybavila som si prácu, problém je však v tom že nemôžem pracovať cez internet ale musím odletieť do Kórei" dokončila som a pozrela na rodičov.
Tvárili sa zaskočene. Bolo vidno že nevedia čo majú robiť. Majú ma v tom podporovať alebo mi to zatrhnúť so slovami že nikam nepôjdem. Ja by som samozrejme brala prvú možnosť.
,,Ha-rin" začala po chvíli mama ,, nebudem ti to zakazovať. Viem že sa chceš pozrieť do Kórei a toto podľa mňa berieš ako dokonalú príležitosť. Ale nebude to len taký krátky pár dňový výlet na oddych. Príde s tým veľká zodpovednosť. Už ťa nebudeme môcť povzbudiť, pomôcť ti tak ako teraz. Budeš sa musieť veľmi rýchlo postaviť na vlastné nohy a brať na seba všetkú tú zodpovednosť" usmiala sa na mňa ustarostene mama.
,,Nebudem ti brániť, keď chceš choď Ha-rin ale nezabudni že už to nebude také ľahké" usmial sa na mňa otec.
,,Ďakujem" usmiala som sa na nich.
štyri dni neskôr
,,Máš všetko? Si si istá že si nič nezabudla ?" kontrolovala ma mama keď som vychádzala z dverí.
,,Neboj mami, kontrolovala som to minimálne päť krát. Pri najhoršom v Soule sú tiež obchody " usmiala som sa na ňu a potiahla za sebou posledný kufor, ktorý som následne hodila do kufru auta. Kufre sú dva, obrovské ale len dva. Jeden malí batôžtek a to je všetko.
,,No dobre, môžeme ísť?" usmiala som sa keď som si sadla do auta k rodičom.
,,Samozrejme" zasmial sa otec.
Ešte v ten deň, kedy som dala vedieť rodičom o práci v Kórei som sa ozvala na email cez ktorý som riešila prácu že všetko je vybavené. Bolo mi zdelené že letenku tam mi zaplatia oni , za čo som bola vďačná.
***
S úsmevom som kráčala smerom ku lietadlu ktoré bolo pol hodinu pred odletom a utierala si slzy. Fakt že rodičov tak dlho neuvidím ma ničí, avšak prebíja ho šťastie že sa konečne po dvadsiatich rokoch môžem pozrieť do Kórei.
Hľadala som svoje miesto v prvej triede. Bol to na mňa až moc veľký luxus, na ktorý som nebola zvyknutá.
Keď som ho našla sadla som si a čakala na vzlet ...
*tu to ukončím*
Takže som späť s ďalšou kapitolou. ✪ ω ✪
Síce krátka ale tak, hádam to neprekáža. Kapitoly teraz máte každý deň 😇
Dobre, nemám čo viac dodať, papa <3
✨see you later (✿◕‿◕✿)✨
VOCÊ ESTÁ LENDO
black heart
Fanfic,,Ha-rin, musíš sa vrátiť. Už štyri dni nevyšiel z izby. Kebyže mu jedlo nenosíme tam, tak ani neje" ,,Čože?" odmlčala som sa. Nevedela som že je to s ním až také zlé. ,,Prídem čo najskôr sa bude dať"
