S láskou tvoj hokejista.

4.

Poznáte tých pár sekúnd ráno, kým je všetko v poriadku a potom sa vám začnú vynárať fakty z predošlého dňa. Tých pár sekúnd je krásnych , no tak krátkych...

Zobudil ma zvuk kávovaru. Oh áno, toto práve potrebujem. Prišla som do kuchyne, kde už ma čakala na stole káva. Aký sú zrazu milí ach... Vzala som si pohár a bez slova som odišla do izby. Je sobora a ešte len pol 9, takže som si dovolila zapnúť si seriál a znova som vliezla do postele.

Po niekoľkých minútach som začula klopanie na dvere, ktoré sa následne otvorili. Bola to mamina, ktorá mi doniesla obed. Nestáva sa to často, teda.. nestáva sa to vôbec, aby som mohla jesť v izbe , nie to v posteli, ale tak budiš. Doniesla mi môj obľúbený burger. Mmmm niekto sa tu snaží vyžehliť si to... 

Pomaly som zjedla obed. Bol fakt chutný. Už bolo čosi okolo tretej, keď som sa rozhodla ísť sa nachystať na zápas. Klasicky čierne rifle a dres jedného z obrancov nášho klubu. na to riflovka a následne moje kroky viedli do kúpeľne. Namaľovala som sa, pretože som potrebovala zakryť tie kruhy pod očami a vyžehlila som si vlasy. 

Niečo málo po štvrtej niekto zazvonil na bránu nášho domu, no nevnímala som to. Ďalej som si prezerala tiktok. Dvere na mojej izbe boli pootvorené a niekto na ne zaklopal. Dnu vkĺzla akási hlava. Heeeeej heeeej, bol to Majky. Oči mi zažiarili a hneď som ho bežala objať. Len som šla povedať našim, že odchádzam na ten hokej... aj keď som s nimi vôbec nemala chuť hovoriť, noi Majky ma prinútil. Obuli sme sa a nasadli do auta. 

Bežne chodíme na zápas našou cestou, no dnes sme nešli rovno na zimák, ale ... "Reštika? "  -"Hej, napadlo mi... že by sme sa mohli pred zápasom najesť, keďžeeeee ..." 

"Keďže čo ?" nemám rada, keď ma takto naťahuje. Nemám na to náladu a dnes obzvlášť nie. 

-"Keďže sa nechaj prekvapiť!"

Achhhhh, zas a znova mi to robí! Veľmi dobre vie, ako to nemám rada a aj tak to urobí. Aj tak ma stále nechá v napätí ...

-"Tak ideš ? alebo tu chceš trčať, kým sa nenajem ?"

"Veď už idem... Si hrozný, vieš o tom?"

-"A ty hrozná, takže sme dve hrozná. A už poď, lebo umriem od ladu!"

Vošli sme do mojej obľúbenej reštaurácie, kde robia burgre... Čo vám poviem... Keď to miluješ... nie je čo riešiť!!! Nebola som veľmi hladná, keďže som jedla pred troma hodinami, no nejako som nevedela odolať. Ešte že sa tu dá objednať aj mini burger, lebo inak by som to asi nedala.