Vošla som do jedálne no nevidela matku a otca. Neprišli ? Sadla som si naproti bratovi, nabrali si jedlo a začala jesť. Naozaj som bola hladná ani som si to neuvedomila.
- Kedy prídu ?- Pozrela som sa na brata . Bez toho aby sa na mňa pozrel mi odpovedal .
- Zajtra okolo obedu. Kde si dnes bola ?
- Trochu som sa prechádzala o záhrade a neskôr bola v knižnici. Ako si dnešný deň strávil ty ?
- Nič zaujímavé, len nejaké papiere. Je tu príjemne ticho, keď matka nerozpráva tie svoje narážky, aby som sa oženil.
- To máš pravdu. Prídu zajtra ?
- Poslali list, očakávajú, že sa zdržia do obeda a domov prídu krátko po ňom.
Prikývla som sa pustila sa do koláčika, ktorý som videla, ako sa pripravuje. Och vedela som, že bude vynikajúci. Brat a ja sme ho sami celý zjedli. Bola som plná a nevládala som sa ani pohnúť. No neľutujem to .
Do izby som vošla s tým, že si pôjdem ľahnúť no neskôr som dostala nápad vyšla som z izby aby som sa mohla poprechádzať po záhrade. Mesiac osvetľoval celú záhradu pri čom sa kúpal v jazere. Ľahla som si do trávy a uprela svoje oči k nebu posiatemu hviezdami. Konečne som mohla byť sama sebou. Aké to bude, keď my nájdu manžela ? Budem si ho môcť vybrať sama ? Bude ma ľúbiť alebo to bude utrpenie . Nechcem odísť a zároveň chcem utiecť ďaleko odtiaľto. To, že my tečú slzy som si uvedomila po minútach dlhých minútach premýšľania nad mojím životom. Nikto netuší, ako je moja myseľ slabá stačí málo a zlomím sa. Bojím sa, viem, že musím byť silná tento život je krutý a slabý budú trpieť. Nikdy sa to nebude líšiť vždy to bolo je a bude také. Či je to dnes alebo o sto rokov.
Luss
YOU ARE READING
Donútená žiť
RomanceDcéra, ktorú od mala učili, kde je jej miesto no jej neskrotný duch sa nedal uväzniť. Správať sa pred rodičmi, ako slušná dcéra no pokiaľ ju nikto nevidí uháňa na koni s jej bratom alebo sama. Snom každého dievčatka je vydať sa z lásky no jej to bo...
