Pomaly som otvorila dvere a zbadala veľkú miestnosť ktorá mala v strede stôl za ktorým sedel starší muž. Zdvihol ku mne hlavu od papierov a keď ma zbadal usmial sa.
,,Kim Ha-rin že ?" povedal milo.
,,Teší ma" usmial som sa a uklonila sa.
,,Potešenie je na mojej strane, poďte sadnite si" ukázal na stoličku oproti nemu.
Len som sa usmiala a sadla si. Kabelku som si položila k nohám.
,,Ako som už spomínal v e-mailoch, potrebujem od vás aby ste mi podpísali pár papierov. Elektronický súhlas nestačí." povedal a podal predo mňa pár papierov.
,,Pokojne si ich prečítajte a potom ich podpíšte . Sú to tie isté dokumenty ktoré som vám postielal" povedal s úsmevom, podal mi pero a po mojom prikývnutí sa znovu vrátil späť k svojim papierom.
Po asi pol hodine som mala všetko prečítane a popodpisované. Pán Park mi ešte povedal dáke tie pravidlá a ako to tu chodí a potom ma chcel ukázať skupine, ktorej budem robiť maskérku. Popravde som bola prekvapená keď som sa dozvedela že budem robiť maskérku celej skupine sama. Čo s tým ale spravím? Nič.
Pán Park ma doviedol k veľkým dverám o poschodie vyššie, z poza ktorých, sa ozývala hlasná hudba. Bez zaklopania sme vošli. Nikto by pravdepodobne to klopanie nepočul takže to nemalo zmysel.
V miestnosti sa nachádzalo 6 ľudí. Piati tancovali a jeden okolo nich behal a kontroloval ich. Keď si nás všimol prestal behať okolo tých chalanov pribehol k nám. Pán Park mu niečo povedal na čo len kývol a prešiel k počítaču kde vypol hudbu.
Chalani sa hneď pozreli na nich a keď si všimli pána Parka uklonili sa a pozdravili.
"Dobrý deň chlapci, ďakujem. Neuveríte mi ale našiel som vám maskérku" usmial sa na nich a rukou ukázal na mňa.
Všetci sa zrazu pozerali na mňa a ja som nemohla robiť nič iné než sa hanblivo ukloniť a pozdraviť sa.
"Dobrý deň" bolo jediné na čo som sa zmohla.
"Dobre, tak my vás tu necháme. Zoznámte sa a Ha-rin potom máš voľno" usmial sa na mňa a skor než som stihla odpovedať, spolu s choreografom odišli. Ako viem že to bol choreograf ? Mal to na vysačke napísané veľkým čiernym písmom. Neprehliadnuteľné keď išli okolo mňa.
Fajn... čo teraz?
ehmmm...som hrozná, ja viem. 😬
Nejdem tu teraz vymýšľať výhovorky typu veľa vecí do školy atď...
Jednoducho sa mi nechcelo, som príliš lenivá, ja viem 😅
Budem sa snažiť to napraviť, sľubujem 👀
YOU ARE READING
black heart
Fanfiction,,Ha-rin, musíš sa vrátiť. Už štyri dni nevyšiel z izby. Kebyže mu jedlo nenosíme tam, tak ani neje" ,,Čože?" odmlčala som sa. Nevedela som že je to s ním až také zlé. ,,Prídem čo najskôr sa bude dať"
