Prechod Do Sveta MHA

Hráme sa na agentky #1

Nella :

Mám plán. A ním je dostať sa k nemu domov. Akože ma bude doučovať. Vlastne ma bude naozaj doučovať. Len popritom ho budem špehovať aby použil svoju schopnosť. Jednoduché. Matika mi totiž fakt nejde.

Hľadala som ho, keď som ho zrazu začula. S niekým telefónoval : „...Nie, zatiaľ nikto nemá quirk. Mám tušenie, ale nie som si istý. Ale asi sme ich našli. Musíme im to nejak povedať. Ok. Dovi."
Keď vyšiel, zaskočila som ho : „Čo je to ten quirk?" „Hm, no to jeeee....... no, to zistíš. Prečo si tu?" „No, všimla som si, že matika ti ide skoro ako Teri, a chcela by som sa spýtať, či by si ma nedoučoval?"
„Samozrejme," povedal, „kedy sa stretneme?" „Um, zajtra okolo tretej. Môže byť?" „Samozrejme, tak u mňa. Máj sa!" A odišiel.

Dnes idem k nemu domov. Som zvedavá akú má schopnosť. Mám taký pocit... ,ale nič.

Po vyučovaní sme šli na 'naše' ihrisko a 2 hodiny sa bavili. Potom sme sa ja a Shoto rozlúčili a vyrazili k nemu domov. Predtým mi ostatné dievčatá vraveli, že majú rovnaký plán a tiež pôjdu k nim domov. Teda okrem Teri, neviem čo by ju mohol Denki doučovať. Ona vie snáď všetko. Našťastie sa Denki opýtal jej, či by ho doučovala. To je tiež dobré. No to čo ma prekvapilo, bolo to, že sme išli všetci tou istou cestou. Naozaj, až kým sme neprišli k trochu väčšiemu domu.

„Prečo sme všetci na Tom istom mieste? Kto z vás tu býva?" opýtala sa Ema. „Vlastne všetci. Dohodli sme sa s rodičmi, že budeme bývať spolu a oni tu nebudú." povedal Denki. To má prekvapilo. A zároveň aj nie. No nič. Vošli sme dnu a rozišli sa do rôznych izieb. Ja so Shotom, Teri s Denkim, Miška s Izukum, Ema s Eijirom a Lulu s Katsukim. Chudák ona. Dúfam, že v skutočnosti nie je taký zlý.

Miška :

Vošla som do jeho izby. Mal to tam zeleno - čierno - ..no, superhrdinovské. Fakt, pozrela som na jednu figúrku. „Allmight," prečítala som, „čítaš komixy?" Prikívol. Sadla som si za stôl, vybrala zošity a pozrela na neho. Tiež si sadol. „Takže," začal.

Prebrali sme matiku, dejepis a pár tém z ostatných predmetov. Bavili sme sa o škole a tiež sme občas počuli smiech, či nadávky z vedľajších izieb. Počula som Terino vzdychnutie. Bolo také hlasné , že to muselo byť počuť na celú ulicu. Zrejme pri doučovaní Denkiho stratila nervy. S Izukum bolo fajn, a navrhol aby sme sa stretávali častejšie. Samozrejme nie len my, ale všetci. Mohla by byť zábava.

Ták, ďalšia časť je tu a áno žijem (aj ja sa divím). Prepáčte, že dlhšie nič nevyšlo. Budem sa snažiť písať čo najčastejšie. Ospravedlňujem sa za chyby.🤗

Vaša Teri

PS: Ten obrázok som tam dala len preto, lebo tie tri dievčatá sú špiónky.