Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Desať

5:30. Piatok ráno... Ani netušíte aká som šťastná, že je piatok. Cez víkend mi Ashton sľúbil nejaké prekvapenie (aj cez noc), na čo sa neskutočne teším.

Ben sa určite poteší Butterfly vo svojej spoločnosti. Áno, celý víkend sa mi o moju princezničku bude starať, presne ako vždy keď niekam odídem.

Absolvovala som svoj ranný rituál spočívajúci v behu, raňajkách, sprche, upravovaniu a chistala som sa odísť do práce.

Presne ako každý posledný deň, som dnes uvoľnená a 'nad vecou'. Neviem prečo. Len na mňa pôsobí nejaká dobrá energia, ktorá ma núti usmievať sa.

S úsmevom na perách zamknem vchodové dvere a mienim nastúpiť do mojeho fordu, keď ma zarazí iné auto na príjazdovej ceste. Stojí tam čierny Mustang, o ktorý je opretý ten najdokonalejší človek na planéte.

Vlasy má upravené a nagélované. Na sebe má rifle, biele tričko a čiernu koženú bundu. A zelené oči po mne behajú hore-dole a skúmajú každý centimeter mojej postavy.

"Čo tu robíš?" vyletelo zo mňa skôr, ako som si stihla zahryznúť do jazyka.

"Ahoj by potešilo, ale aj toto stačí" zaškeril sa na mňa.

"Fajn, ahoj.. A teraz, čo tu sakra robíš Ashton?" podyšla som ku nemu už s trochu chabým úsmevom.

"Nie si rada, že ma vidíš?" potiahol ma za ruku ku nemu.

"Som, jasné, že som, ale nečakala som ťa pred mojím domom o pól ôsmej ráno" ruky som mu položila na plecia.

Svoje mocné paže položil na moje boky a pritiahol si ma k sebe. Chvíľu sa mi uprene díval do očí, a až potom ma pobozkal.
Búm! V mojom vnútri vybuchla ďalšia jadrová elektráreň. Pohyb jeho pier na mojich ma donútil pootvoriť ústa, čo okamžite využil. Ani netuší čo vo mne vyvolávajú jeho bozky. Aký vnútorný boj zvádzam, aby som ho na mieste nepovyzliekala. Cítim, ako nado mnou preberá kontrolu. A to nielen fyzicky. Tých pár sekúnd so spojenými perami mi prišlo ako večnosť. Krásna, vášnivá večnosť..

"Ashton" s vypetím posledného zdravého úsudku som sa od neho odlepila. Ako je možné, že ma pár bozkov dokáže odrovnať? Podlomiť mi kolená a zastaviť moju myseľ? "Ak neprestaneš, neprídem do práce."

"To mám v pláne" šibalsky sa uškrnul a znova ma pobozkal. Nachvíľu som sa nechala unášať rytmom, no znova som pocítila tú nekontrolovateľnú túžbu.

Túžbu po ňom, ktorú nedokáže uspokojiť len zopár bozkov. Chcem stále viac a viac, čo ma mučí.. Ako môžem byť na niekom tak závislá?

"Nie, idem do práce." odstúpila som od neho. Ale len kúsok, aby nedočiahol na moje pery, a tak ma znova ovládnuť.

"Zveziem ťa" odlepil svoj zadok od kapoty a smeroval na miesto vodiča.

Prečo ma vôbec neprekvapuje, že mi tie posraté dvere neotvoril? Nejak som si zvykla na ignoráciu gentlemanských skutkov z jeho strany.

"Bože, ako to robíš?" zachrípil tým sexi hlasom keď sme už obaja sedeli v aute.

"Ako čo?" nechápala som.

"Že si taká krásna" usmial sa na mňa a ja som sklopila zrkadielko nado mnou. Obzrela som sa v ňom a pokrútila hlavou.

"A ty si slepý"

"Ak by som bol, urobil by som toto?" položil mi ruku na nahé stehno, keďže som mala krátke červené šaty na ramienka. "Alebo toto?" druhou rukou si ma pritiahol blyžšie a pobozkal ma.

Nie! Už viac bozkov nezvládnem! Ale áno, priznaj si to. Jediné, čo chceš, je aby ťa nikdy neprestal bozkávať.. Nie! Drž hubu moje povedomie! Argh, prečo musí mať vždy pravdu?!

"Prestaň! Budem meškať!" dlaňami som ho odtlačila od seba a prinútila ho zapásať sa.

"Ako myslíš." znovu sa zaškeril a naštartoval auto.

Celú cestu som bola ticho a sledovala cestu predo mnou. Cítila som na sebe jeho pohľad. Stále. No nikdy som mu ho neopätovala. Pretože ak by som sa na neho čo i len pozrela, neovlálda by som sa.

"Zastav prosím tu. Musím ísť ešte kúpiť kávu" ukázala som na kaviareň pred nami.

Len prikývol a mlčky zaparkoval pri chodníku. Kúpila som tri kávy a podišla k nemu. Opieral sa o auto a zaujato na mňa pozeral.

"Nedívaj sa tak na mňa." kávu som položila na kapotu a pritiahla si ho k sebe.

"To je ako" nežne ma pobozkal. Fú, tieto bozky sú omnoho menej dravé ako tie doteterajšie. Úprimne? Tie predtým sa mi páčili viac.

"Ako keby som bola jediná zaujímava vec v okolí."

"Ale ty nie si vec. Si najkrajšia žena akú som kedy stretol." zahryzol mi do spodnej pery, načo sa moje motýliki v brucho rozlietali do celého tela "A moja."

"Omyl. Nie som najkrajšia" ignorovala som jeho posledné slová.

"Takže priznávaš, že si moja" ale on očividne nie.

"Mala by som ísť" usmiala som sa do bozku a odtiahla sa od neho.

"Neodpovedala si." prikývla som, a on sa usmial.

Takže je to definitívne. Ashton je iba môj!

Π•Π•Π•Π•Π•Π

Vyšla som z výťahov a na chodbe ma privýtal tipický rozruch. Všade naokolo povehovali muži v oblekoch, sekretárki s papiermi v rukách, len ja som bezstarostne kráčala s kávami v ruke.

"No konečne! Meškáte Smithová!" zozadu na mňa vybafla Carmen. Schmatla kávu a ďalej ma ignorovala.

"Ahoj Melanie" pozdravila som útlu blondínu, ako vždy sediacu za svojím veľkým bielim stolom.

"Eh, ahoj" vyzerala dosť neisto. "Elizabeth?"

"Hm?" vyložila som kávy na stôl a pripravovala si papiere na schôdzu.

"Nemohla by si.. No, večer..napadlo ma, či by si, teda ak máš po práci čas.." očividne zaseknutá Melanie na mňa hľadela s očami plnými očakávania.

"Ale Melanie! Jasné, že s tebou niekam zájdem, nemusíš sa ma báť, ja nehryziem" položila som pred ňu papierový hrnček s kávou.

"Ja viem, len..sme sa nikdy nejak nerozprávali, tak mi to prišlo trochu trápne" doširoka sa usmiala a vzala si svoju kávu. "Prepáč, musím ísť na schôdzku, po práci sa uvidíme."

"Jasné, maj sa" usadila som sa do kresla a zapla počítač.

Asi po piatich minútach sa moje dvere bez zaklopania otvorili. Vôbec ma to neprekvapilo, veď každý sem chodí, a niečo potrebuje.

Z miery ma však vyviedla osoba stojaca v mojej už pázdnej kancelárií. Predo mnou sa týčila mohutná mužská postava.

"Pán James, ako Vám pomôžem?" dosť som nechápala, čo by náš klient robil v mojej kancelárií.

On neodpovedal, len sa otočil, a zamkol dvere. Počkať, čo?!! On zamkol dvere?!!

"Pán James?" pomaly som začala ustupovať.

Oblízol si spodnú peru a pozrel na moje nahé nohy. Bez akéhokoľvek varovania sa na mňa vrhol s lačným pohľadom.

∆∆∆∆∆

Here it is :3
Vidíte?! Ja som Vám hovorila, že sa tu ešte pán James objaví! :D čo myslíte, ako to dopadne?? Priznám sa, sama sa ešte rozhodujem nad scenárom pokračovania :D
Ako ste si mohli všimnúť, časti sú stále dlhšie a dlhšie :3 a to preto, lebo ste najlepší fans, a ja ďakujem za každý vote a prečítanie ^^ Love yaa, aj keď to hovorím už aspoň tretí krát :D
No to nevadí, patrí Vám chvála :*
Anyway, čo myslíte, ako to všetko dopadne? To sa dozviete v ďalších častiach ;) musí byť tróšku napätia, no nie? :D

Your writter :* -Em ❤
See ya later, darlings :*