Prechod Do Sveta MHA

Hráme sa na agentky #2

Ema :

Ja a Eijiro sa doučujeme vzájomne. Keď sme začuli ako Teri došli nervy, začali sme sa smiať. A všetci. Dokonca som počula smiech aj z Katsukiho izby. Síce len potichu, ale predsa sa smial aj on.

Teri :

Všetky si zaistili doučovanie. Rozmýšľala som čo by ma mohol Denki doučovať. Na nič som neprišla. V matike viem dve látky dopredu, slovina je ľahká, a ostatné predmety skoro vždy ako tak pochopím.(Ostatné vravia, že by som všetko pochopila aj keby to vravel delfín, ale ja si to nemyslím. Dobré priznávam. Na testy sa skoro nikdy neučím a aj tak mám 1 či 2. Ale to je niečo iné.) No, ako zázrak za mnou prišiel Denki a poprosil aby som ho doučovala. Uf, už som si nemusela nič vymíšľať.

Keď som ho doučovala matiku, išlo ma poraziť. „Nie je dobré učiť sa stále dookola. Potom by ti praskla hlava“ povedala som napokon. „Ja som si myslel, že sa rada učíš.“ povedal. „Ani náhodou! To, že sa učím dobre neznamená, že to mám rada. Neznášam to ako všetci ostatní.“ Prikívol : „Máš pravdu, prestávka sa hodí.“

Vyšli sme z izby. Práve vychádzali všetci ostatní. Ako to, že vždy všetko robia naraz?! „Poďme si zahrať nejakú hru. Popri tom vás samozrejme pohostíme. Kto je za?“ Všetci zdvihli ruky. Až na Lulu a Katsukiho. „Kámo, boli ste prehlasovaný.“ pozrel na nich Eijiro.

Išli sme do obývačky, posadali na zem a rozložili Monopoli. Katsuki a Shoto zatiaľ priniesli občerstvenie a pitie. Hrali sme hodinu dokým sme sa rozhodli zmeniť hru. Tentokrát sme si zahrali aktivity. Bola to zábava. Prešla ďalšia hodina, kým sme sa rozhodli skončiť. Našťastie sme si ešte pozreli film. Pre dobrú náladu, ktorá tu vládla sme si pozreli komédiu. Bola taká vtipná, že sme sa po prvých piatich minútach všetci váľali po zemi. Myslela som, že umriem. Rozlúčili sme sa a dohodli zas na zajtra.

Lulu :

Keď som prišla domov, rozmýšľala som ako donútiť Bakuga (Áno volám ho priezviskom. Myslím, že ho začnem volať Boom boom boy) použiť svoju schopnosť. Prišla som na to hneď : Budem ho urážať až kým sa neovládne. Boom boom boy je veľmi výbušný. (Kto by to povedal 😂) Ale keď má dobrú náladu, není taký zlí. Používa menej nadávok (aj keď ktovie čo mu prebieha mysľou 😂), je tichšie, a zopár krát sa usmeje (ale nie veľmi veľa).

Nella :

Keď som ho počula vravieť to slovo - quirk, videla som jeho výraz. Ako by sa mi to chystal vysvetliť. Ako by mi chcel povedať nejaké tajomstvo, bez ohľadu na to, čo povedia ostatný.

Na ďalší deň, sme k nim išli znova. Keď ma doučoval, spýtala som sa či môžem čaj. Priniesol mi ho a ja som to nevydržala a prezradila to : „Vieš, chcela som sa s tebou porozprávať. Viem, že máte superschopnosti. Všetky to vieme. Chceli sme vás prichytiť pri ich používaní. Preto sme tu.“

Ahoooj. Teším sa, že moje príbehy číta aspoň pár ľudí. Za chyby sa ospravedlňujem. 🤗

Vaša Teri