Prechod Do Sveta MHA

Hráme sa na agentky #3

„Vieš, chcela som sa s tebou porozprávať. Viem, že máte superschopnosti. Všetky to vieme. Chceli sme vás prichytiť pri ich používaní. Preto sme tu.“

Shoto :

Zbledol som. Oni to vedia. „A-a-ako dlho to viete?“ spýtal som sa. „Asiiiii... tri mesiace,“ povedala, „ale ony majú svoje plány ako vás prichytiť. Nechajme ich to spraviť.“ Prikívol som. Potom sa má spýtala : „Aký quirk máš ty?“ Vystrel som ľavú ruku a na nej mi zatancoval malý plamienok : „Oheň na mojej ľavej strane a ľad na mojej pravej strane.“ Vystrel som aj pravú ruku a na nej mi narástol malý ľad veľkosti krištáľu. Nella na to vyjavene hľadela a potom sa usmiala.

Boom boom boy :

Lulu bola fajn. Nebola bifľoška. A nebála sa vyjadriť svoj názor, to znamená, že má pekné výrazný slovník. Neviem odkedy hovorím tak pekne.

Mal som chuť povedať jej o mojich schopnostiach. Chcel som aby vedela, že som lepší ako ostatní, že som najlepší. Chcel som aby mala zo mňa strach. (Typický Bakugo 😂)

Eijiro :

Keď som Emu doučil dejepis, ona začala doučovať mňa angličtinu. Išla jej fakt dobre. Potom, sme sa začali baviť o škole, o predmetoch a o živote. Pýtala sa ma ako je v Japonsku. Ja som jej všetko povedal a tiež sa pýtal čo všetko majú zase tu na Slovensku. Dohodli sme sa, že ešte tento týždeň pôjdeme aj s ostatnými do mesta.

Deň predtým než sme sa dohodli ísť do mesta, som si chcel trochu zacvičiť. V noci som sa vykradol von a išiel na ihrisko za školou. Bolo tam veľa miesta a zároveň miesto na oddych. Začal som najprv bez quirku. Postupne som sa učil ako ho len tak použit a zase vypnúť. Bol som celkom zabratý do toho čo robím až kým ma nevyrušil známi hlas : „To je mega!“

Ema :

V noci som sa potichu vykradla von. Bolo zima ale mne to bolo fuk. Prechádzala som sa až kým som si neuvedomila, že som pred školou. Rozhodla som sa ísť na ihrisko za ňou.

Pomaly som kráčala až kým som neuvidela jednu rozsvietenú lampu. Pod ňou stál chlapec a ako keby cvičil. Jednoducho robil rôzne pohyby rukami a nohami. Pomaly a ticho som vošla na ihrisko tak aby si ma nevšimol. Keď som sa priblížila, všimla som si niečo divné. Jeho koža, vlasy, všetko - bolo to také popraskané a tvrdé ako kameň. Jasné, oni majú superschopnosti, pomyslela som si. Budem ho volať Kamienok. „To je mega!“ povedala som. „Aaaaaaaaa!“ skrýkol. To som nečakala. On skrýkol ako baba. „Hou, hou, hou, ukľudni sa. Znieš ako baba. It's not manly,“ povedala som. Začervenal sa : „Nikomu o tom nehovor. A to s tým spevnením...“ „To nič. Aj tak o tom viem. Ukáž to ešte raz ty Kamienok.“ „Kamienok?“ povedal nechápavo. Potom mu to došlo a zase sa začervenal. Potom si spevnil ruku. „Wow. Už to mám! Budem ťa volať Kamienok na ceste!“ „No ták!“ vzdychol. Asi mu došlo, že môj názor nezmení. Nakoniec sme sa vybrali domov s tým, že zajtra pôjdeme do mesta.

Ahoooj, zas nová kapitola. Dúfam, že sa páčilo. Za prípadné chyby sa ospravedlňujem. Napíšte do com aké to bolo. Prijímam aj kritiku.

Vaša Teri 😊