Ahojte, tak dnes som tu s takým malým príbehom tentoraz s Edom. Dúfam, že sa Vám bude páčiť a , že sa nejako aj ozvete. :) Hope u like it!
Slnečné lúče dopadali na tvár mladého chlapca. Ryšavé vlasy mu trčali do všetkých strán, ale on sa len pomrvil a spal ďalej. Nezaujímalo ho to, že za chvíľku mu bude zvoniť budík, že slnečné lúče dopadajú priamo na jeho tvár. Proste neriešil to, že je zase ten otravný pondelok a on musí ísť do práce. Síce svoju prácu miloval nadovšetko, dnes proste na to nemal náladu. Na opačnom konci mesta za jedálnym stolíkom sedelo modro vlasé dievča a práve raňajkovalo svoju ovsenú kašu a vôbec netušila, že tento pondelok jej tak trochu zmení život (ale len tak trochu).
Modro vlasé dievča menom Thalia sa konečne vybralo do školy. Netešila sa nikam, jej posteľ bolo to najpohodlnejšie miesto na svete, aspoň do dnešného rána. Ryšavý chlapec ktorého meno je Ed, do seba rýchlo nahádzal práve pripravené toasty z pomarančovým džúsom, vzal puzdro z gitarou a utekal do auta aby stihol dôjsť do štúdia na čas. Nepotreboval si pokaziť pondelkoví deň hneď z rána.
Obaja sedeli znudene na stoličkách a mali na tvári znudený výraz. Rozdiel bol len v tom, že Thalia mala hodinu dejepisu a Ed práve premýšľal nad novou pesničkou, chýbali mu už len dva slová aby dokončil pesničku. Frustrovane si povzdychol a pero hodil cez celú miestnosť. Thalia si ťažko povzdychla a hlavu si položila na tvrdú dosku lavice. Nechcela počúvať tie historky z druhej svetovej vojny. Nemala rada dejiny a nebavili ju. Radšej by si vytiahla telefón a skontrolovala či jej náhodou @ediiesky neodpísal. Ale bohužiaľ pri tejto hodine si svoj milovaný telefón vytiahnuť nemohla, keďže tá stará ropucha by jej ho zhabala a o to dnes nestála.
Ed zničene zastenal a vytiahol svoj zlatý iPhone. Potreboval sa rýchlo pozrieť či nemá súkromnú správu od @thaldem, dievča s ktorým si na twittri píše už hodnú chvíľku.
Ediiesky : hey
Ediiesky : si tu?
Ediiesky : chýbaš mi a nenapadajú ma slová do piesne.Ediiesky : no tak, kde si? ako to, že neopisuješ?
Ediiesky : stalo sa ti niečo? :O
Toto boli všetky správy ktoré Thalia obdŕžala od ediiesky. Radostne zvýskla a začala postupne odpisovať na všetky jeho správy. Mala radosť, že aspoň niekto sa rozhodol spríjemniť jej pondelkový deň. Naopak Ed na druhom konci mesta sa začal strachovať, Thalia mu neodpisovala už asi 2 hodiny. Je pondelok a hocičo sa jej mohlo stať. Mal trocha zvláštni pocit. Nebol to priam strach ale taký zvláštni studený pocit sa mu sťahoval okolo srdca a naopak v žalúdku cítil niečo príjemné.
„Ed, ako si predstavuješ to, že sa počas pracovnej doby flákaš na mobile a usmievaš sa ako totálny psychopat?" zahučal na mňa Scott, môj manažér.
„Vôbec nič ma nenapadá, ako mám písať pesničky, keď nemám námet na pesničku?" rozhadzoval som rukami.
„Ed upokoj sa, všetko bude fajn. Nie každý deň musíš mať nápady na pesničky. Sám dobre vieš, že písanie pesničiek nie je hračka a ani zábava." povzdychol si Scott.
Dal som si hlavu do dlaní a snažil som sa zhlboka dýchať. Potreboval som sa upokojiť. Z vrecka som vytiahol telefón a hneď som klikol na ikonku Twitter. Ihneď ma privítala kopa žiadostí a správ, no ja som klikol len na tú od @thaldem.
Thaldem : už som tu a som v poriadku. nič sa mi nestalo, iba som mala nudnú hodinu dejepisu a tá stará ropucha by mi môjho miláčika vzala a vrátila na konci školského roka a o to ja nestojím. prepáč mi, že som ti spôsobila takíto šok, nebolo to úmyselné.