Deku :
Stretli sme sa pred školou a odtiaľ sme šli do mesta. Najprv som si niečo mrmlal (ako by to povedali ostatní), no nakoniec sme sa rozhodli rozdeliť : „Todoroki a Nella, Denki a Teri, Kachan a Lulu, Kirishima a Ema, ja a Miška. Stretneme sa tu o pol hodiny." A rozišli sme sa.
Zatiaľ čo sme sa prechádzali, rozprávali a potulovali sa, zdalo sa mi, že nás niekto sleduje. „Povedz Izuku," spýtala sa ma, „prečo ťa Boom boom boy volá Deku?" „Huh? Boom boom boy? To má byť akože Kachan? Odkiaľ si to zobrala?" „Za prvé, Kachan?😂 Za druhé, áno, je to Katsuki. Za tretie, mám to od Lulu, ona ho tak volá." povedala. „No, Deku je prezývka, ktorú mi dal už keď sme boli malí. Tak isto aj Kachan." „A môžem ťa tiež volať Deku?" „Samozrejme" povedal som a ona sa na mňa usmiala.
Prešli sme pár metrov a ja som zbadal jeden fakt dobre vyzerajúci športový obchod. Povedal som, že sa hneď vrátim. „Samozrejme, ja tu počkám," prikívla a sadla si na lavičku.
Miška :
Keď vychádzal vyzeral sklamane. Potom sa pozrel doľava a zrejme niečo zazrel, lebo sa tam rozbehol. Samozrejme, rozbehla som sa za ním. Zabočil za roh. Keď som tam nakukla, videla som divného chlapíka v kapucni. Začali spolu bojovať. Okolo Dekua sa zjavili také zelené mini blesky. Zrazu zmizol. Objavil sa za tým divným chlapíkom a kopol. Týpek sa uhol a skočil dozadu. Niečo povedal ale ja som rozumela len pár slov : „Čas plynie. Nie všetko je tak ako sa zdá." Potom spravil veľký modrý oheň a zmizol. Deku vyzeral byť prekvapený. Potom pomaly kráčal smerom ku mne a ja som sa rozbehla späť a dúfala, že ma nevidel.
Denki :
Prechádzali sme sa a ona mi rozprávala historky zo školy. Neviem ako, ale zablúdili sme do tichej časti kde nikto nebol. Avšak, uvidel som pohyb. Bol to robot. Možno si vravíte : čo je s tebou je to len hlúpi robot. Lenže ten robot mal asi dva metre, v ruke nôž a rútil sa na nás. Jedine čo mi napadlo bolo : Možno keď použijem elektrinu, skrachuje..., a rozbehol som sa za ním. Vyhýbal dom sa nožu až kým sa mi nepodarilo ho chytiť. Obalil som seba aj jeho elektrinou.
Teri :
Obyčajne by som zamrzla na mieste. No tentoraz mal môj mozog iné plány. Chcela som sa prinútiť pohnúť, ale to nebolo treba, lebo som už dávno bežala. Keď som ho dobehla, bolo už po robotovi. Pozrela som naňho. Keď sa na mňa pozrel, zatváril sa previnilo : „Ja ti to vysvetlím!" „Nemusíš mi nič vysvetľovať! Ty a zrejme aj ostatný máte superschopnosti, ktoré, hádam, majú nejaký zvláštny názov, však?!" „Eeeee, volá sa to quirk." Potom som sa otočila a kráčala späť. Cítila som na sebe jeho pohľad, ktorý bol určite previnilí, no bolo mi to jedno. Možno som znela naštvane, no v skutočnosti som v sebe dusila smútok.
Nella :
Po asi dvoch týždňoch, sme si spravili menší výlet. Mám rada výlety, hlavne tie kde sa prechádzame po lúke alebo v lese. Keď sme boli na začiatku lesa, niečo ma napadlo. „Dáme preteky. Dievčatá proti chalanom. Kto bude prvý na opačnom konci. Teraz!" Rozbehli sme sa každý iným smerom. Keď sme prechádzali cez husté kríky, povedala som : „Teri, ten plán bol úžasný. Neviem ako si zohnala robota, ale bolo to pekne premyslené." „Ty si to videla?" „Áno. Ako si zohnala robota?" „O to práve ide," povedala škľúčene, „to nebol môj plán. Ten robot na nás naozaj zaútočil. Denki ma naozaj zachránil. No to je jedno. Už je to za nami. Sústreďme sa na preteky. Chceme predsa vyhrať, nie?" Zaškerila sa na mňa a rozbehla sa dopredu.
Predrali sme sa až na koniec lesa. Poobzerala som sa. Nikde nikoho. To znamená, že sme vyhrali. Pozrela som sa na Mišku. Na tvári sa jej objavil široký úsmev, keď v tom....
To be continued....
Robím si srandu.😂😂😂😂😂😂 Pokračujeme :
Keď v tom, sa vedľa nás zjavila stena ľadu, ktorú som dobre poznala. „Todoroki!" vykríkla som. Pozrela som sa na nich. Práve vychádzali z lesa. Pozrela som na ľad a zistila prečo bol nutný. Bola v ňom zapichnutá dýka. Niekoľko metrov od nás stál divný týpek, ktorý tú dýku zrejme hodil. A za ním stáli ďalší. „Nemyslel som, že nás budete sledovať tak ďaleko," povedal Deku. A v tom sa začal boj.
Vedeli sme, že majú schopnosti, no teraz sme ich videli v akcii. Každý si zobral jedného nepriateľa. Najprv sme sa len ohromene prizerali. Todoroki, vedela som, že má mocný quirk, ale toto bol iný level. Potom sa niečo stalo. Denki zakopol a spadol na zem. Ten, s ktorým bojoval sa nad ním týčil. Aby ste boli v obraze, Teri sa nezaobíde bez rýchlej pomoci. To znamená, že zo sebou nosí to najpodstatnejšie : mobil, peniaze, vodu a knihu aby sa nenudila. Keď Denki zakopol, vybrala vodu a rozbehla sa. Pribehla k nemu a vychrstla na toho týpka vodu. Keby som išla pomôcť ja , zobrala by som knihu. Sú ťažké, takže by som ňou mohla tresnúť po hlave. Ale Teri? V žiadnom prípade! Keby sa niečo stalo jej knihe, začala by vraždiť. Keďže bol nepriateľ mokrý, zameral sa na ňu. Asi vedel, že zo superschopnosťami nemá nič spoločné, tak sa rozhodol ju vystrašiť. Ona zakopla a spadla, v očiach mala strach. Potom jej niečo povedal. Zrazu už v očiach nemala strach, ale hnev. Všetko čo bolo naokolo, sa začalo dvíhať. Kamene, piesok, fľaša, aj ostatné veci.
Teri :
Keď som videla Denkiho ako spadol, mala som pocit, že ho musím zachrániť. On zachránil mňa, tak teraz ja jeho. Keď som toho týpka obliala. Otočil sa na mňa. Zakopla som a pripravila sa na bolesť. On však plánoval len rozprávať : „Ale, ale, ale. Niekto sa snaží pomôcť. Raz som čítal takú knihu. Volala sa Percy Jackson. Bola úbohá. Tak ako ty." Ak by bol aspoň trochu múdry, vedel by, že urážanie mňa mu veľmi nepomôže. Vadilo mi, že urážal Percyho Jacksona, moju obľúbenú knihu, ale ja som sa nedala. „Podľa toho ako si úbohá, máš aj úbohú rodinu. Tvoji priatelia sú tiež veľmi úbohý. Nás predsa nikdy neporazia. Ste hlúpi, že sa o to snažíte." To mi už praskli nervy. Urážať mňa je jedna vec, ale mojich priateľov urážať nebudú. Postavila som sa a vzkypel vo mne hnev. Neuvedomovala som si čo robím, až kým som nevidela krúžiace kamene a piesok. Vtedy som sa preľakla. Tornádo neprestávalo. Potom som si niečo uvedomila : No jasné, to preto sú chlapci tu. Hľadali ľudí, ktorí budú mať quirky ako oni. To znamená..., o nie. Toto je môj quirk. Ak tie veci dokážem ovládať, tak by som to mohla zastaviť...., alebo poslať na nepriateľov. Hoci neviem na čo, sústredila som sa. Usmernila som svoju energiu na nepriateľa, zdvihla ho do vzduchu a odhodila ho niekoľko metrov ďalej.

CZYTASZ
Prechod Do Sveta MHA
FanfictionAké by to bolo, keď žiješ v obyčajnom svete kde je všetko normálne, no keď príde pár Japoncov, tak sa ukáže, že oni žijú vo svete kde majú ľudia superschopnosti? To uvidíte, lebo tu sa to naozaj stane. Ako budú dievčatá reagovať keď zistia, že do to...