Stratená v poli slnečníc

2. Ruže spadli, popol zavialo

Strhla som sa. Celá spotená som si sadla na postel a pozrela sa cez okno. Vonku bola tma, iba na oblohe jemne svetielkovali hviezdy. Hodiny ukazovali pol 3 ráno, čo bol pravý čas, aby už každý teenager zaliezol pod paplón. Chytila som si čelo. Znova nejaká nočná mora. -prebleslo mi hlavou a už som sa teperila do kuchyne po pohár vody.

Náš dom bol veľký. Bývala som v ňom s mamou a jej priateľom Chrisom. Oni mali izbu na opačnej strane poschodia. Celý dom bol vedený do rôznych odtieňov dubového dreva. Vysoké steny, drevená podlaha a ručne vyrezávané zábradlie vytvárali dojem staršieho domu, čo nebola až taká lož. Mama vždy milovala spôsob, akým dom dýcha, keď sa v ňom nachádzajú rôzne prírodné materiály. Ja som bola tiež na tom podobne. Ruže, ktoré každý deň pokladala na hlavný stôl v kuchyni, mali vždy sýto-červenú farbu.

Pomaly som vybehla z izby a po špičkách som sa pohybovala smerom k schodisku. Keďže kuchyňa bola na prízemí, musela som sa hrať na ninju a dostať sa opatrne cez schody až k vchodovým dverám. Tie však nechceli spolupracovať. Každým krokom som cítila, ako mi pod prstami praská drevo a podlaha sa prehlbuje. Mierne točité schody nadol som úspešne prekonala a pomocou intuície som sa v tme vybrala do kuchyne.

,,Au!" zastonala som, keď som s lakťom buchla do kuchynskej linky. Zo skrinky som vybrala pohár a pustila vodu. Konečne som sa napila. Môj zrak sa pomaly začal prispôsobovať tme a ja som na stolíku pri ružiach niečo uvidela. Najprv som to nevedela identifikovať, tak som pristúpila bližšie. Zdvihla som to. Boli to letenky.

Čože? Mama ide niekde s Chrisom? prečo mi o tom ni č nepovedala?

Zrazu som za sebou počula kroky. Rýchlo som sa otočila. Nejaká ruka sa ku mne načahovala. Rýchlosťou svetla som schmatla zo stola noviny a trepla tú "neznámu" osobu po hlave.

,,Au! Čo to robíš Ellie?" zakričal Chris a rukou si hladil boľavé miesto na hlave.

,,Oh, prepáč Chris," snažila som sa ho upokojiť, ,, ale myslela som, že si..."

,,Zlodej? Oh áno, kto iný sa v noci zakráda po dome?" zasmial sa a konečne som mu videla do tváre. ,,Počul som nejaké kroky po dome, tak som sa išiel pozrieť. Myslel som, že tu máme nezvaného hosťa." poznamenal

. Až teraz som si uvedomila, že Chris mal po celý čas v ruke baseball-ku.

,,Tu sa už človek ani nemôže ísť v pokoji napiť." utrela som si kvapky potu na čele.

,,Tak ja zas idem, prajem dobrú noc." naposledy sa usmial a už sa pratal naspäť nahor.

Vydýchla som si. Výborne, môžem ísť naspäť do postele. Moja práca tu sa skončila. Usmiala som sa v duchu a už-už som išla hore, keď vtom som zbadala čosi zvláštne.

Telka celý ten čas zrnila. Prišla som bližšie a vypla ju. Zatriaslo mnou. Nepamätala som si, žeby bola zapnutá. radšej som rýchlo pustila ovládač spať na stolík a rozbehla sa do izby.

Na druhý deň ma pri skrinkách v škole zastavil Jake. Potom, čo ma minule večer odprevadil domov, bolo dosť ťažké sa s ním rozlúčiť. Stále som hľadala v tme tie nezvyčajné oči.

,,Ahoj," usmial sa na mňa a oprel sa o skrinky, ,,ideš dnes na tú párty?"

Vystrúhala som tvár, akože o ničom neviem, no aj tak mi v hlave kolovala myšlienka:

Ó môj Bože! Oliverová párty. No jasné. Znova tam budeme s Jakeom ako také čierne ovce. - prekrútila som očami.

,,Ale no ták, veľmi dobre vieš o čom vravím." zasmial sa dosť výsmešným tónom.

No jasné že som vedela. Ale ísť na jeho párty? Nie, vďaka. Aj tak som v poslednom čase nemala veľa času a navyše som ani nemala partnera a ísť s Jakeom nepripadalo do úvahy, keďže on už niekoho mal.

,,Nemám na to chuť Jake." zvraštila som čelo.

Už aj zazvonilo a schmatla som učebnice zo skrinky. Posledný pohľad na Jakea a rozbehla som sa na chémiu.

Nuda, nuda ako stále. Nejaké vzorce, výpočty a ide mi prasknúť z toho hlava. Ďalšia bola matika. Sadla som si do lavice a čakala na vyučujúceho. Vošiel dnu.

,,Tak žiaci, keďže sa blíži koniec roka, rád by som vás upozornil, že máte už len 2 mesiace na opravu známok. Čo sa týka teba Corrads, prepadáš nielenže z môjho predmetu, ale aj z jazykov. Ak chceš ešte nejako prejsť do ďalšieho ročníka,...." a tie ďalšie keci okolo, ktoré všetci poznáme, ale predsa nedodržujeme.

Popýtala som sa na toaletu, pretože jeho "výklady" mi už liezli hore krkom.

Vyšla som vonku. Na chodbe bolo prázdno, čo sa nedá porovnávať s časom prestávky. Odrazu som niečo zacítila vo vzduchu.

Popol...

Otočila som sa. Uprostred chodby medzi skrinkami stála váza s červenými ružami.

Čože? - pomyslela som si. Znenazdajky sa vyplo svetlo a predo mnou sa opäť blysli tie krvilačné oči. Začali ku mne bežať. Zakričala som.

,,Slečna Lincolnová!"

Pretrela som si oči a uvedomila, že sedím v triede a po líciach mi tečú slzy ako 3-ročnému decku.

,,Ak chcete rušiť priebeh hodiny, tak prosím opustite triedu." a prstom ukázal na dvere.

Váhavým pohľadom som sa zavesila na kľúčku.

Otvoriť? Neotvoriť?

Hlboký nádych. Otvorila som. Pozrela som sa z jednej strany chodby na druhú. Nikde nič. Zavrela som za sebou dvere a rýchlo prebehla na toalety. Pozrela som sa do zrkadla a opláchla tvár studenou vodou.

Do frasa!

(Dúfam, že sa Vám to páčilo. Píšte mi komenty, čo si o tom myslíte. Budem veľmi rada c: Pokračovanie bude čoskoro.)