Part 2 - Syn hokejovej hviezdy

9.2K 514 14
                                    

Korčuľujem po ľade. Obrovská rolba sa ženie za mnou. Riadi ju Batman. Dupne na plyn a rolba je len pár centimetrov za mnou. Začne cvakať zubami, ktoré jej zrazu vyrástli. Dokorčuľujem k bránke prevalím ju a skryjem sa do nej. Rolba si ma na chvíľu prestane všímať, no potom kto si zakričí:
"Hej! Tam je tá mrcha!" pozrela som sa tým smerom a na tribúne sedela Franchesca. Rolba sa rýchlo otočila a Batman svojou mocou odtlačil bránku. Rolba sa ku mne rútila rýchlosťou svetla. Vedela som, že neutečiem, tak som len začala kričať.

"Diana!" zakričal Eric a jemne som mnou zatriasol
"Čo? Čo je?" zmätene som na ňho pozerala.
"Bol to len zlý sen."
"To teda bol," pousmiala som sa
"Ostanem tu?"
"Nie ďakujem. Nejak to už zvládnem," pozrela som sa na budík. Bolo 5:30.
"Vlastne, ja už budem vstávať," Eric sa postavil a odišiel. Pretrela som si rozospaté oči chrbtom ruky. Pomaly som sa postavila a odšuchtala sa ku skrini. Vybrala som si úzke roztrhané rilfe, biele tielko a koženú bundu. Dnes som zvolila taký ležérnejší štýl. Vošla som do kúpelne, spravila si rannú hygienu a jemne sa nalíčila. Zbehla som po schodoch do kuchyne a začala si chystať raňajky. Kedže som mala dostatok času, spravila som omeletu pre seba aj pre Erica. Nakrájala som k tomu nejakú zeleninu a nabrala do pohára čistú vodu. To všetko som položila na tácku a išla naspäť po schodoch. Lakťom som si otvorila Ericovu izbu a raňajky mu položila na stolík vedľa postele. Prisadla som si k nemu a jemne s ním zatriasla.
"Eric. Vstávaj ty pako. Urobila som ti raňajky," pretočil sa ku mne
"Aký ja som ti pako?"
"Myslela som si, že ma nepočuješ," uškrnula som sa. Keď som vedela, že je hore mohla som sa ísť naraňajkovať. Vošla som do svojej izby, pohodlne sa usadila na gauči a zapla si telku. Zväčša idú ráno také priblblé sérialy tak som si pustila Toma a Jerryho. Zobrala som si tanier do rúk a začala jesť. Milujem ako sa títo dvaja mlátia pomyslela som si. V niektorých scénach som sa aj celkom dobre nasmiala. Pozriem na hodinky, ktoré ukazujú štvrť na osem. Vypla som telku a nahádzala som všetky učebnice do tašky, ktorú som si prehodila cez chrbát. Zaklopala som Ericovi na izbu, aby už išiel aj on. Tanier som len položila do kuchynského drezu a išla sa obuť. Obula som si semišové kotníkové čižmičky, kedže vonku bolo len niečo nad nulou. Konečne zbehol po schodoch Eric. Predpokladala som, že neumytý tanier nechal vo svojej izbe ako to mal vo zvyku a moje predpoklady neboli chybné. Otvorila som dvere a išla k autu. Auto zablikalo a ja som nasadla. Tašku som si zložila z pliec a položila ju pred seba. Pripútala som sa a sledovala Erica. Keď sa konečne vyteperil z domu a nasadol do auta. Zistil, že nemá peňaženku. Rýchlo si po ňu zbehol a mohli sme vyraziť.
"No, som zvedavý ako sa budeš tváriť, keď zistíš kto je ten nový chalan."
"Keď o ňom tak básniš, tak som fakt zvedavá kto to je."
"Myslím, že bude so mnou chodiť do triedy," pomaly ma som sa zožierala od zvedavosti. Neznášam prekvapenia alebo tajnosti. Eric zaparkoval svoje auto pri škole. Ešte kým som vystúpila zadržal ma.
"Na obede si k nám prisadni. Môžeš aj so Zoe," usmial sa a ja som mu úsmev opätovala. Vystúpila som z auta a Erica nechala za sebou. Ešte čosi hľadal v aute. Typický Eirc. Pri vchode do školy ma už čakala Zoe.
"Diana! Mám pre teba jednu veľkú novinu."
"No spusť."
"V škole máme nového chlapca, že vraj je to hokejista. Dnes okolo mňa prechádzal. Všetky baby po ňom šalejú" vypískla.
"Viem, že tu má byť nejaký nový chalan. Ale neviem kto to je a ani ako vyzerá a je mi to jedno. Hlavne nech hrá dobre."
"Ach ty. Zaujímaš sa len o hokej" povzdychla si.
"Ale...ale," nemohla som namietať, pretože to bola pravda. Tak som len stíchla a pobrala sa so Zoe na hodinu. Sadli sme si do lavice a čakali na príchod učitelky. Hodiny sa neskutočne vliekli. Nezbadala som rozdiel medzi hodinou a prestávkou. Rozmýšľala som nad novou hokejovou taktikou.
"Slečna Jacksonová," oslovila ma učiteľka.
"Ja viem o čom rozprávate, je to Shakespear," sebavedomo som povedala.
"Škoda, že sme na hodine fyziky."
"Och prepáčte," jemne som sa zapýrila.
Zazvonilo celý čas som odrátavala sekundy do konca hodiny. Pondelky sú vždy najťažšie. So Zoe som sa pobrala na obed.
"Ach...tvoj brat má ale šťastie. Pozri sa kto s ním sedí," rozplývala sa Zoe
"Jáj. Zabudla som ti povedať, že dnes sedíme s nimi," povedala som s úsmevom na perách.
"Čo? ja asi zomriem od šťastia. A vyzerám dobre? Nikde mi netrčia vlasy?"
"Zoe. Ukľudni sa je to len obyčajný chalan," upokojovala som ju. Keď som dostala celý svoj obed zamierila som k bratovmu stolu. Zoe ma nasledovala. Prvýkrát som ho zbadala. Krásne gaštanovo hnedé vlasy, modré oči, plné pery...ale je mimo moju ligu.
"Čaute chalani," pozdravila som sa a zaujala miesto vedľa Erica. Zoe na mňa zmätene hľadeľa. Naznačila som jej, aby si sadla vedľa mňa. Chvíľu trvalo, kým jej to doplo, ale nakoniec si sadla.
"Tak chcel by som vám predstaviť..." začal Eric.
"Ďakujem zvládnem to sám," pousmial sa.
"Som Dmitrij....Dmitrij Kovaľčuk," podal mi ruku ako prvej a ja som mu s ňou potriasla.
"Diana. Teší ma" pustil som mu ruku a on ju podal Zoe.
"Volám sa Zoe Johnes," usmiala sa.
"Tak...ak sa môžem opýtať ty si syn Ilju Kovaľčuka?"
"Hej. Zaujímavé zatiaľ, čo som sa rozprával s nejakými dievčatami žiadna to ani neregistrovala," odhalil svoj dokonalý chrup.
"Tak asi si sa rozprával s nesprávnymi dievčatami," venovala som mu úsmev.

Čaute baby!
Dnes som prekvapivo napísala časť ktorá má aj s týmto neviem čím :) viac ako 1000 slov, čo je dôkaz, že táto story ma fakt baví. Budem rada za všekty voty a komentáre.

Vaša Sofi

Russian loveDonde viven las historias. Descúbrelo ahora