Hra bohov -Pozastavené

1. To ráno začínalo celkom fajn

Percy

Keď som sa zobudil s celkom príjemnej noci ovial ma ranný letný vánok čo prúdil cez pootvórdné okno môjho zrubu, čo vonku sčesával nádherne zelenkastú letnú trávu. Zaujímavé na tejto noci najviac bolo to... že sa mi nič nesnívalo!
Ano počujete dobre Perseusovi Jacksonovi sa nič nesnívalo! Asi z toho robím príliš veľkú vedu ale dámi a páni toto sa väčšinou nestáva. Rozhliadol som sa po svojom zrube. A ako vždycky.. tu bol neporiadok. Smetný kôš bol naplnený až po okraj papierikmi, na vedlajšej posteli sa váľalo čisté oblečenie a pod mojou posteľou zase to špinavé. Väčšina oblečenia sa však spolu s brnením váľalo po zemi. Zostalo tam od včerajšieho boja o vlajku. Apolónov zrub vs. Áresov. Poseidónov zrub spolu s Aténiným, Dionýzovým a Zeusovým a ešte niekolko zrubov menších bohov boli v tíme s Apolónom. Tý ostatný boli s Áresovcami. Vyhrali sme... Večer som bol taký unavený že som sa zmohol len na to aby som to brnenie zo seba striasol a tvárou padnúť do mäkkej periny na mojej posteli. Ako som tak okukoval môj zrub, ktorý som už poznal skrz na skrz, pohľad mi padol na fotku na mojom nočnom stolíku. Bol som na nej zachytený ja s Annabeth ako sme sa fotili pri našej novej vysokej škole v Novom Ríme. Ja som sa rozhodol študovať oceánografiu a Annabeth ako inak jej vysnívanú archtektúru. A prečo tam teraz nie sme? Pretože je leto! A to znamená dva mesiace v tábore polokrvných.

Ubehol ešte len rok od Gainho povstania ale mne to prišlo už ako dávna minulosť. Rovnako ako boj na Manhatane proti Kronovi. Za rok sme si v Novom Ríme s Annabeth stihli zvyknúť, nasťahovali sme sa do jedného baráku kde sme mali každý vlastný byt. Ten môj mal výhľad na pláž a more a ten Annabethin zase na mesto, jeho pamiatky a stavby. Možno keď budeme dospelí nasťahujeme sa raz do spoločného...

Z myšlienok a zasnenia ma vytrhlo rozletenie vchodových dverí zrubu a následný bľakot poblázneného poskakujúceho kozla. ,,Percy! Ty drichmoš! Už vstávaj! Prespal si aj raňajky! Ale dúfam že obed už stihneš.'' Vo dverách stál Grover oblizujúci si pery a mydliaci si svoje dlane. Asi už zistil že máme na obed plnené tortili. Pri predstave Grovera bežiaceho cez celý jedálenský pavilón, som sa musel zasmiať. Grover bol vo všetkých smeroch ako dospelý ale keď išlo o plnené tortili vždy v sebe našiel všetku tú skrytú a zabudnutú detinskosť. Pohľad mi skĺzol na hodinky, ktoré som mal položené na nočnom stolíku aj s onou fotografiou. 11:27. Spal som naozaj dlho... Ako keby som sa znovu prebral pozrel som sa na Grovera, ktorý mi mával rukami pred tvárou ako splašený holub. ,,Haloo! Percy vnímaš čo ti hovorím?'' Na tvári vystrúha úškľabok a dal si ruky v bok ,,Čo? Niečo si hovoril?'' opýtal som sa ako keby som sa prebral s omráčenia. ,,Ach...'' vzdychol si a znova mi zopakoval to čo mi hovoril už predtým ,,hovoril som ti že ťa zháňala Annabeth a že si myslím že ranajky ti už nedajú... a ani by sa ti to už neoplatilo..'' dopovedal a pozrel na moje digitálne hodinky. Prisahal by som že mohla ubehnúť tak minuta nanajvýš dve... keď som sa obzrel na hodinky zarazil som sa... Ukazovalo 11:58....

-----------
Taak tu je prvá kapitola. Ja viem zatial sa tam nič také zaujímavé nestalo ale aj tak dúfam že sa páčilo :D
Túto kapitolu ale aj celú túto story venujem úžasnej Zuzane Fajtovej, ktorá prišla s námetom na tento príbeh ;)
Ešte raz ti veľmi pekne ďakujem ;*