Čaro Introverta

~1~

Vonku panoval chladný september. Obyvatelia mestečka boli prekvapený týmto chladným počasím.

Ľudia v skupinkách sa snažili čo najskôr dostať do teplého vnútra vysokých budov. Preklínali ak padla dlhá červená a farebné autá sa preháňali cez cesty.

Meteorológovia varovali cez večerné správy občanov, že aj napriek pomerne teplému letu ich čaká studená jeseň a mrazivá zima. Veľa ľuďom to nedalo spať a obchody to využili vo svoj prospech. Aj napriek tomu, že vo vitrínach by sa mali vynímať jesenné kolekcie zafarbené do svetlohnedých alebo až škoricových odtieňov sa v nich nachádzali teplé zimné bundy, svetre, mikiny rôznych farieb a zateplené topánky len za polovičnú cenu !

Obyvateľov to, ale veľmi nelákalo. S trpkým úsmevom sledovali ako prichádza severný ľadový vietor a znepríjemní im minimálne pol roka. Listy ešte ani poriadne nestihli opadať a na tráve sa už nenápadne leskla námraza. A presne po tej niekto kráčal...alebo skôr behal ?

Čiernovlasý chlapec presne včas dobehol pred školu. Neváhal a okamžite vstúpil do budovy školy. Skrehnuté prsty si priložil k ústam a slabo na nich dýchol aby sa oteplili. V rýchlosti si ich o seba pošúchal a v tichosti kráčal po takmer prázdnych  chodbách v budove školy.

Jeho kroky sa odrážali od stien a vytvárali hlasnú ozvenu. Nemal to rád. Neznášal hluk. Ťažko sa mu pri ňom sústredilo. Nechápal ako sa niekto dokáže učiť napríklad pri telke. Keď nad tým teraz tak rozmýšľal kedy vlastne naposledy pozeral telku ? Veď na ňu ani nemá čas ! 

Narýchlo prešiel okolo skupinky chlapcov. Nebol ten typ čo by ľudí odpočúval no letmo zachytil ich rozhovor. Alebo teda aspoň jeho útržok. Bavili sa o párty. Ako inak...táto škola tým bola doslova preslávená.

 Brenwylská stredná a tie jej párty. Žiaci večne niekde v riti a nie na svojom zadku doma. Skadiaľ na to tie deti berú peniaze nikto nevie, no hovorí sa o drogovom podsvetí. Je to pravda alebo lož? Majú na vyšetrovanie polície vplyv aj bohatý rodičia zastávajúci sa svojich nevinných anjelikov ?

Spomenul si na krátky ústrižok z večerných správ. Večne sa v nich niečo vyskytovalo o ich škole. Veď ani nemali o čom inom písať. Polka študentov, ktorých sa tam dostala bola totálne tupá, ale miesto im kúpil ich otecko kým ta druhá polka na to nemala peniaze a tak sa mesiace učili na prijímačky aby získali 90% čím by si zabezpečili štipendium. Aj na to aké malé bolo toto mestečko, kvôli tejto strednej tam dochádzali ľudia z ďalekého sveta.

Čiernovlasý chlapec sa nad tým, ale dlho nezamýšľal a vybral sa hľadať svoju triedu. Aj napriek týmto čiastočne pravdivým klebetám boli žiaci celkom...ako to len nazvať... "disciplínovaní" teda aspoň 85% tých zvyšných pár percent sa v škole neukázalo pol roka a tak to nikomu neprekážalo. Ani jemu. Vyhovovalo mu, že tu nikto ostatným nevenoval nadpriemernú pozornosť. Nikto sa nechcel predsa dostať do problémov. 

Chlapec si vložil do uší slúchadlá a pustil si Mozarta. Zbožňoval jeho diela tak ako aj Beethovena. Boli proste úžasní. Za pomoci ich hudby sa čiastočne ukľudnil a pokojne hľadal svoju učebňu. Bolo smiešne, že tu chodí už rok a aj napriek tomu ju nevie nájsť a potuluje sa tu ako nejaká mátoha. Jeho vyblednutá pokožka tomu javu aj dodávala na reálnosti no jeho nos a líca boli ešte stále vyštípané od studeného mrazu...

•  •  •

,,No čo...ideš v piatok ku Collinsovi ?" Pousmeje sa Derek. Blonďavý chlapec sa zamyslí. Budú tam dievčatá, chľast a možno sa tam nájde aj pár gramov marihuany. Ideálne.

,,Porozmýšľam." Usmeje sa aj keď vie, že tam pôjde. Nechce však vyzerať ako ten posledný úbožiak, ktorý  sa všade trepe.