Čaro Introverta

~5~

Konečne pršalo. Teo mal pocit, že mraky už začali praskať od toho aké boli plné vody. Vonku bola už tma a Tea upokojoval bubnujúci zvuk dopadajúcich kvapiek na jeho parapetu. Vzduchom sa niesla vôňa dažďa a jablkového koláču. 

Otec si domov doniesol ďalšiu priateľku. Bola milá a nevyzerala ako štetka. Žiadna z nich nevyzerala ako štetka. Vždy boli milé a slušne a možno to bude znieť strašidelne no všetky boli blondýni. 

Všetky sa čímsi podobali na jeho mamu. A to ho nesmierne bolelo. Pripomínalo mu to fakt, že už tu nie je. Táto bola, ale ešte viac iná ako tie ostatné a nie len preto, lebo donútila Ellie piecť...

Áno Ellie neznášala pečenie. Strašne sa bála toho stroja na miešanie surovín. Prečo ? To by Teo rád vedel. Taktiež vždy keď Ellie prišla do kontaktu s roztopeným maslom nedopadlo to dobre. Strašne sa naňho hnevala zato, že ono môže meniť svoju štruktúru a ona nie. Preto vždy keď sa roztápalo vrieskala niečo v zmysle 

,,A teraz príde tvoja smrť !" Alebo ,,Umri maslo usmaž sa na smrť !" 

Preto väčšina otcových priateliek vzdala pečenie s Ellie. Táto to, ale nevzdala a keď kričala Ellie na roztápajúce sa maslo kričala s ňou. Zo začiatku to Teovi prišlo strašidelné no zvykol si. 

Pozrel na hodinky. Bolo niečo po jedenástej a jemu sa nechcelo spať. Otvoril mobil a napísal na číslo, ktoré mu dal Lucas. 

-ahoj to som ja Teo. Ulož si moje číslo :)-

Tajne dúfal, že Lucas nespí a začne nejaký rozhovor. Keď mobil zabzučal oznamujúc novú správu Teo sa úprimne potešil.

-čo robíš ?-

-nič...ty ?-

-dobre stretneme sa na námestí presne o 15 minút ;)-

Teo iba neveriacky zažmurkal očami.

Čo ak je to iba vtip a on tam nepríde ? Alebo ho chcú zbiť ? Nie...to by Lucas neurobil. Alebo áno ? Nahneval ho niečím ?

Teo sa opatrne zdvihol z postele a začal sa obliekať do nohavíc si strčil telefón a obzrel sa. Do vrecka na bunde si strčil vreckový nôž.

Veď len pre istotu...

Vyliezol oknom a vydal sa na cestu.

Na námestie došiel presne o 15 minút. Nikto tu nebol. Veď kto by tu aj bol ? Je pol dvanástej, ktorý idiot sa okrem neho trepe von ? Ani Lucas tu nebol. Veď čo čakal ? Otočil sa, že odíde keď za sebou začul zvuk motorky. Lucas si práve dával helmu a na tej motorke vyzeral naozaj dobre. 

Teo sa vybral k Lucasovi, ktorý sa pousmial.

,,Chvíľu som sa bál, že neprídeš." Priznal Lucas.

,,Máš peknú motorku Lucas."

,,Lu." 

,,Ehm čo ?"

,,Volaj ma Lu. A tá motorka nie je moja, ale bratova." Uškrnie sa a zloží si ruksak.

,,Nasadaj. A ruksak si prosím daj na chrbát ty." Popoženie ma a ja urobím tak ako mi kázal. Nebál sa. Na motorke  už jazdil aj keď predsa len je to iné ako keď idete s niekým iným. Nevedel  ako sa má držať. 

Bál  sa ho chytiť okolo pásu no inú možnosť  nemal. Fakt, že  nemal helmu ho trocha vystrašil, snáď nepôjde rýchlo. Vyrazili. Až vtedy mu došlo čo všetko sa môže stať.

Môžeme havarovať...môže ma niekde odviezť a zabiť...môže mi niečo vletieť do oka...

ani jedna príjemná možnosť. Keď uvidel ako idú hore kopcom k známemu útesu život sa mu doslova prehral pred očami. Strašná nuda, v polke  prestal dávať pozor a radšej sa venoval plánu na útek. Prakticky bol iba jeden. Teda dva, ale pri tom druhom by  umrel.