MONSTER - H.S. SK

Monster 10

"Anne, čo tu robíš?" Naozaj ma prekvapila, ako sa sem dostala? Naposledy som sa dopočula, že keď sa dozvedela, že Harryho telo bol nájdené, tak ušla niekde preč, tuším za svojou sestrou.

"Ako sa ma opovažuješ pýtať, čo tu robím? Po celom meste vykrikuješ, že Harry je nažive!" Prekvapilo ma, ako rýchlo sa tu šíria reči. Ja som nepovedala, že je nažive, ale že som ho videla.

"Ale Anne, ja som.."

"Vieš čo Melanie, nikdy by som nepovedala, že práve ty takto prudko klesneš. Ako si mohla? Ja som videla Harryho telo. Jeho mŕtve, krvavé telo! Je to všetko tvoja vina! Povedala si mi, že nevieš kde je! Klamala si mi do očí a vedela si, že je mŕtvy!"  Anne sa postupne odďalovala a otvárala si dvere od auta.

"Prosím, nechaj ma, nech ti to vysvetlím Anne! Nebol to Harry, možno si sa už bála tak veľmi, že si videla jeho tvár" Zakričala som. Anne sa ku mne vrátila a vylepila mi silnú facku.

"Už nikdy sa neopováž niečo také povedať!" Odkráčala naspäť k autu. Len zabuchla dvere od auta a cez okno mi ukázala nepekné gesto.

"Zabijem ťa Melanie!" Zakričala a dupla na plyn. Odfrčala preč a ja som tam stála ako prikovaná. No, skvelé, teraz ma už naozaj pošlú do blázinca. Vošla som naspäť do vnútra, keď som pochopila, že zatiaľ nemám kam ísť. Ak ma Harry napadne, budem pripravená. No, ja mám však stále pocit, že Harry by mi neublížil, aj keď je teraz z neho čokoľvek. Sám mi povedal, že ma miloval a takéto typy citov sú predsa nekonečné.

Sadla som si na gauč a pustila som si telku. Jéj, animáky mám najradšej. Šla som si urobiť niečo pod zub a utekala som naspäť k telke.

...

Keď som cez okno zazrela tmu, že nebolo vidieť ani na krok, strhla som sa. A ešte viac som sa strhla, keď niekto zaklopal na dvere. 

"To nebude Harry." Pomyslela som si. Ten by predsa neklopal. Zasmiala som sa sama na svojom "vtipe" a šla som otvoriť dvere. Tie čierne oči som už niekde videla, tie oči, ktoré ublížili Harrymu a mne.

"Dopočul som sa, že o mne šíriš nepekné veci Melanie." Svoj pohľad presunul zo zeme na mňa. Prekvapene som naň pozerala a čakala či sa na mňa nevrhne. No tak! Mel! Vzchop sa! Otriasla som hlavou, akoby som sa práve prebrala a pozerala som sa na Jerryho. Nebojím sa ho.

"Smiem ďalej?" Zaškeril sa na mňa ohavným spôsobom.

"Ani náhodou." Povedala som kľudom angličana a úškrn som mu vrátila.

"Fajn. Tak to vyriešime tu!" Ani som sa nestihla pozrieť na čo sa chystá a už som ležala na zemi. Do riti! Veď on ma zabije. Rýchlo som sa pozviechala a čakala jeho ďalší jeho úder. No, a aj som sa dočkala, ale jeho údery boli silné a ja som opäť obijímala zem. Už ma to prestávalo baviť.

"Prečo udávaš slušného človeka?!" Zakričal a kopol mi do brucha. Z očí mi vyhrkli slzy, ale zabránila som im spadnúť. Palčivá bolesť mi spôsobovala dusenie.

"Keby ste bol slušný, určite by ste ma teraz nebil!" Vrazila som mu, len tak, z ničho nič. Usmiala som sa, ale hneď som pochopila, že som ho dosť rozčúlila. Tentokrát mi siahol rukou aj na tvár a ja som pocítila, že mám v ústach krv. Hajzel. Pred očami sa mi tvorila hmla a ja som pomaly strácala vedomie, ale nemohla som tomu zabrániť. Viem, že keď sa zobudím, bude zo mňa monštrum.

"Okamžite ju pusť Jerry!" Začula som známy hlas a pomyslela som si, že to bol George, kto ma prišiel zachrániť. Ale mýlila som sa.

"Harry, len sa s ňou hrám." Zasmial sa a opäť si do mňa kopol. Spôsobovalo mu to veľkú radosť.

"Nájdi si na to niekoho iného, povedal som ti, že túto chcem zabiť ja!" Zakričal. Vadia sa o mňa ako o kus mäsa. Zvyšok ich hádky som už nezachytila, iba som pocítila, ako ma niekto zdvihol do náručia a utekal so mnou niekam preč, čo najďalej od môjho domu. 

....

Pardón, že je taká krátka, ale nemám času, ale nabudúcu stredu vám dám 3 častí + 2 časti amnesie :)