Čaro Introverta

~7~ (<3 za 100 pozretí)

Vonku začalo snežiť. Vzduchom prekvitala vôňa Vianoc. Ľudia začali vypekať perníky a rôzne iné koláče, či chytať kaprov.

Teo si pokojne popíjal čierny čaj s mliekom a cukrom. Lu si ho tiež spokojne vychutnával. Zo začiatku naňho pochybovačne pozeral.

,,Mama mi vždy hovorievala, že mlieko a voda sa nemá miešať." Pokrčil nosom a pousmial sa.

Mama...čo vlastne vravievala mama mne ?

,,Teo naučím ťa pravidlo. V láske ich je veľa no toto jedno je dôležité..." ,,miluj, odpusť, no nikdy nezabudni."

Bol vtedy ešte príliš mladý na to aby to pochopil. Dokonca ani teraz keď bol skoro dospelý sa neodvážil povedať, že plne rozumie významu. Zbožňoval pravidlá. Jeho život bol odjakživa založený na pravidlách.

,,Pamätaj s cudzími sa nerozpráva."

Miluj....odpusť...no nikdy nezabudni

~Teo dokážeš mi odpustiť ?~ ~Neviem...~

,,Teo počúvaš ma ?" Teo spozornel a uvedomil si, že Lu celú dobu niečo rozprával.

,,Nevadí, aj tak to nebolo dôležité." Lu nad tým iba mávne rukou. Na chvíľu zavládne ticho. Bolo niečo okolo pol šiestej. Teo rád vstával skoro. Neznášal spanie. Prenasledovali ho zlé sny a vždy keď zavrel oči mal pocit akoby počul rinčanie rozbitých porcelánových tanierov.

,,Prestaň kričať Richard zobudíš Tea !"

Doslova počul ako sa krehký porcelánový tanier rozbíjal na malé kúsočky. Cítil vôňu krvy keď sa na tom niekto porezal. Videl slzy bolesti a smútku. Cítil bolesť. Bolesť, smútok, hnev a strach. Najhoršie emócie, ktoré človek cíti. Beznádej lepiaca sa na každú bunku a adrenalín plaziaci sa po žilách. Hadí jed. No samotné uhryznutie vás nebolí...nakopne vás. Donúti vás myslieť ako si zachránite život.

,,Odpusť Teo, mamička ťa ľúbi."

,,A ty ? Odpustíš ockovi ?"

Miluj...odpusť...no nikdy nezabudni...

,,Takže ste sa sťahovali ?" Preruší ticho Teo a Lu sa potichu hačne dusiť čajom.

,,Áno z východu." Teo sa potichu zasmeje. Východ a západ, ich krajiny boli úplne iné, rozdielne. Západ bol staromódny plný stereotypov a lesmi poprepletanými legendami či historkami. Ľudia tu obľubovali ticho, čaj a bicykle. Kým na východe to bolo preplnené strip barmi, smrdelo to tam po alkohole a marihuane, pričom ľudia zbožňovali adrenalín a nové objavy. Lucasova povaha mu na to celkom sedela. Veľa rozprával, jazdil na motorke, obliekal sa inak. Určite inšpiroval mnoho "chudobných" žiakov ich školy.

Teo si všimol, že ho tam poznajú skoro všetci. Dokonca zistil, že nemá úplne čisté meno. Samozrejme veciam ako "kedy dôjde tráva alebo cukor" rozumel. Nechcelo sa mu akosi veriť, žeby bol toho Lucas schopný. Krasokorčuliar z východu...možno by to predsa len dokázal.

Z toho čo pochopil z rozhovorov "cukor" pašovali v hodinkách. A "trávu" niekde v baroch alebo na diskotékach po škole.

,,Musíš sa tu nudiť." Šepne po chvíli Teo a jemne sa pousmeje.

,,Aaale nie je to tu až také zlé. Zvykol som si. Okrem toho bývala tu moja babka." Lu si nervózne pošúchal krk a pozrel do zeme.

,,Stihol si sa rozlúčiť ?" Spýtal sa odrazu Teo. Lucas naňho na chvíľu pozrel no potom svoj pohľad opäť obrátil do zeme.

,,Áno, celé mesiace bola chorá. Žartovala o tom, že keď človek umiera hlásia sa k nemu jeho "kamaráti" o ktorých doteraz nevedel." Potichu sa zasmeje.