S láskou tvoj hokejista.

6.

Je sobota. Je večer. Sedím s mojím najlepším kamarátom v hale, kde pred chvíľou dohrali moji kamaráti dokonalý hokejový zápas. S malým vrecúškom v ruke a smútkom v duši.
Pozrela som ešte raz na Majkyho a otvorila malé vrecúško. Bol v ňom náhrdelník s hokejkami. Opäť raz mi vyhŕkli slzy a ja som sa mu s vďačnosťou opäť hodila okolo krku. Požiadala som ho, aby mi náhrdelník zapol na krk.

"Wau Lar! Fakt ti pristane!" len potichu dodal a ja som sa usmiala.
Ešte som sa na chvíľu zahľadela na plochu a v hlave si premietla pár pekných chvíľ strávených na tomto štadióne.
Z rozmýšľania má vyrušil akýsi piskot. Strhla som sa a videla som Adama stojaceho len v chráničoch bez dresu. Vypadlo zo mňa len tiché *wau!* Snáď to Majky nepočul.

"No tak poď, čo sedíš? Dnešný večer ešte neskončil !"
Majky je dnes samé prekvapenie. Začínam sa už vážne báť. Prišli sme za Adamom k hlavným dverám do šatní. Len sa na mňa obaja šibalsky usmiali a Adam mi podal nejakú športovú tašku.
"Hej veď ... Veď to je moja taška ..." Vedela som presne, že je moja, pretože som na nej mala pripnutú kľúčenku 'HockeyGirl'
" Čo tu robí moja taška ? Ako sa tu dostala ? Aaaa mimochodom ..." Nestihla som dokončiť, keďže má prerušil prichádzajúci Filip.
"Aaaaa tu ste! No čo? Kedy vyrážame?
Aaaaa Klári? To chceš ísť v tomto ? Ako nič proti... Veeeeeď všetci by sme chceli babu, ktorá všade chodí s našim menom na mikine, no nemyslím si, že je toto vhodný outfit na tímovú večeru. Alebo sa mýlim? A inak ... Díkes Majky!"
Čo ? Aká večera ? Aké v tomto ? Čo ?
"Počkajte teda. Potrebujem vysvetlenie, pretože toto nechápem ... Čo sa robí ?" Ozvala som sa po chvíli nechápania.
Chalani sa iba začali smiať a Adam mi povedal, že sa mám ísť prezliecť vedľa do šatne. Tak som teda vzala tašku a šla.
Keď som ju otvorila, boli tam šaty ... Ale neboli moje, tedaaaa nepatrili do môjho šatníka. Našla som tam aj veci na maľovanie a topánky. Topánky na opätku !!!!
"Aj sakraaaa" nerada sa maľujem, no čo už s nimi, chceli to, majú to mať.
Asi pol hodinu som sa tam zdržala... Namaľovala som sa výraznejšie, ale zasa aby to nerušilo už aj tak nádherne bordové šaty. Veci, v ktorých som prišla, som si zbalila do tašky, venovala si ešte jeden rýchly pohľad do zrkadla, napravila si retiazku, ktorú som dnes dostala od Majkyho a vyšla zo šatne.
Teraz tam stál už iba Majky, tiež prezlečený a ¡¿V obleku?! , bolo vidieť zaskočenie v jeho tvári možno o čosi väčšie, ako to moje.
"Čo sa deje ? Je niečo zle ? ..." Hádala som, prečo sa tak pozerá.
"Lar.... " A bolo ticho. Zasa ten pohľad. Kým som kráčala k nemu ostal len nemo stáť.
-"Tak teda ? Čo sa deje ? Mám niečo na tvári ? Alebo je to už veľmi prehnané líčenie ?"
"Lar... Si nádherná a .. vôbec som si nemyslel, že ti tie šaty tak sadnú... Adam mal pravdu... "
-" Ďakujem, aleeee v čom mal pravdu ?"
" Že ti tie šaty sadnú a že v nich budeš takto nádherná! Som zvedavý na tie pohľady chalanov !! "
-" Počkaj, takže to má na svedomí Adam ? Prečo ? Ako a... "
"Shhh, daj mi tú tašku a poďme. Chalani už čakajú. "
Chcela som sa ho ešte opýtať, ako to všetko myslí a kam vlastne ideme, no nestihla som. Stihol mi vziať tašku z ramena a už čakal pri otvorených dverách. Bola som príjemne prekvapená, ako teplo je ešte vonku. Bolo už celkom dosť hodín a vonku bolo ešte šero a príjemné teplo.