Čaro Introverta

~9~

Lu si ako inak nič nepamätal. Nevedel rozoznať čo v jeho mysli vzniklo kombináciou vodky a marihuany a čo vyprodukoval jeho rozum. 

Vonku bolo nádherné počasie. Svietilo štrbavé slnko a aj napriek tomu padal sneh. Lucas rozhodol, že sa pôjdu korčuľovať. Zbalil im narýchlo desiatu kým sa Teo obliekol a potom sa vybrali k jazeru. Jazero bolo celkom ďaleko a Teo navrhol aby tam išli autom no Lu to odmietol.

Veď by mohli dostať šmyk ! Lucas nemal rád studené počasie. Studení vietor mu fajne vyštípal uši a poviem vám nie je to nič príjemné.   

Povrch jazera sa nádherne ligotal no Teo mu neveril. Nemal rád ľad, nie to ešte korčuľovanie. V detstve si na ľade zlomil nohu keď škaredo spadol pri hokeji. Odvtedy sa na korčule nepostavil. Škaredé spomienky...

,,Ukáž ja ti ch zaviažem." Navrhol so smiechom Lucas keď videl ako sa Teo trápi s tými ohavnými šnúrkami. Teo si ho opatrne obzrel. V mozgu mal zo včerajšej noci totálne okno a niečo v jeho vnútri mu našepkávalo, že to tak je predsa len lepšie. 

Lucas sa ľahko vyšvihol na nohy a  a prešiel k ľadu. Najprv opatrne jedna noha, potom druhá. Ľad vyzeral pevne no aj tak sa trocha bál. Ešte nikdy sa našťastie nepodpadol pod ľad no aj tak sa toho bál. Opatrne sa začal kĺzať po ľade na rozohriatie.

Do tela sa mu dostával známi adrenalín s endorfínmi a trocha sa uvoľnil. 

,,Lu ja sa neviem korčuľovať." Nervózne sa zasmeje Teo a podopierajúc sa o strom sa postaví. Lucas sa potichu zasmial a ladne k nemu dokĺzal. Nastavil k nemu ruku.

,,Nie Lu...toto nie je dobrý nápad..." 

,,Pšššt." Lu si iba krátko priloží prst na ústa a neodbytne k nemu posunie svoju ruku.

,,Ak si zlomím nohu, tak ma ponesieš na rukách." Pretočí očami a príme jeho ruku. opatrne sa dostanú k ľadu. Teovi sa rozbúši srdce. 

Čo ak sa ľad pod nimi prepadne ? Zomrú

,,Lu...." 

,,Teo už prestaň, ja som s tebou zabehol pol lesa a ty nezvládneš stáť na korčuliach ani desať sekúnd bez toho aby si bol ticho." Teo sa začervenal. Zhlboka sa nadýchne a začne opatrne napodobňovať Lucasové kroky. 

Je to v poriadku Teo...ako keby si bol na kolieskových...

...vtedy si si rozbil koleno...

...toto  môže dopadnúť horšie ako iba rozbité koleno...

Lucas sa spokojne usmieval a opatrne držal Tea za ruku. Nechcel si to priznať no páčilo sa mu to takto.

 Na ľade...s ním...spolu...sami...

Lucasa slabo zaškriabalo v krku. A je to tu. Potichu sa rozkašle. Všimne si Teov spýtavý pohľad. 

,,Asi som jedol veľa zmrzliny. Som trocha chorľavý."

,,Ani sa nečudujem keď sa takto obliekaš, musel si prechladnúť." Zalamentuje Teo.

,,Prestaň znieš ako moja babka." Potichu sa zasmeje a na chvíľu Tea pustí aby urobil piruetu. Bo to taký nepodarený kúsok. nedali by mu za to body no Teovi sa to zjavne páčilo. zatlieskal mu a s úsmevom k nemu kostrbato dokĺže. 

,,Aký si mi šikovný." Zasmeje sa a kamarátsky doňho šuchne.

,,Ha ha ha." Lu pretočí očami popri čom sa pousmeje.

,,To mal byť kompliment."

,,Hmmm ešte ti to nejde...popracuj na tom." potľapká ho po pleci.