Girl, which they left behind (DOKONČENÉ)

6.

Pov. Brandon:

Tešil som sa. Konečne som ju po dlhom čase zase počul. A nič mi nevyčítala. Vravela, že dnes príde. Vravela to a ja tomu verím.

Stál som v tme. Nič som nevidel a keby padne špendlík, tak to počujem. Bolo to veľmi divné.

,,Brandon." zamrzol som. Jej hlas.

,,Brandon." ozvalo sa znova. Cítil som, ako mi stiekla slza.

,,Amy." povedal som zlomene. Viem, že som možno slaboch, ale vedomie, že som zabil moju malú sestričku je horšie, než akékoľvek mučenie.

Padol som na kolená a vzlykal. Tak veľmi mi je to ľúto. Tak veľmi by som ju chcel naspäť. Tak veľmi mi chýba.

,,Prepáč. Prepáč. Prepáč. Prepáč..." stále som to opakoval.

,,Odpúšťam ti." ozvalo sa.

,,Braček, ľúbim ťa. Ty za to nemôžeš. Mám sa skvelo. Len ty tu chýbaš. Ty a Jason." povedala. Bolo počuť, že aj ona plače.

,,Nie! Mal som to zastaviť! Stále by si tu bola. Stále by si bola pri mne." odmietal som si pripustiť, že za to nemôžem. Je to moja vyna!

,,Brandon, dnes prídem, tak už nebuď smutný. Budeme zase spolu. Braček..." hovorila.

,,Prídeš? A ako? Veď si mŕtva." povedal som smutne.

,,Neboj sa. Nie som mŕtva, inak by som nemohla toto." povedala a v hlase jej bol počuť úsmev.

V tej chvíli som ucítil, ako odhrnula vlasy z čela a dali mi tam bozk. Tak, ako to robila vždy.

,,Mel, už je čas." začul som mužský hlas. Bolo v ňom počuť nehu.

,,Vidíme sa braček."

V tom som sa zobudil.

Pov. Jason:

Vedel som, že jej je dobre. Nejako som to cítil. Boli sme najlepší priatelia, boli sme si blízky ako dvojčatá. Nemôžem uveriť, že som to dovoli. Ale viem, že sa má dobre.

Dnes sa sníval sen. S ňou.

Takto si predstavujem najtemnejšiu temnotu. Nikdo nič nevidí, ani nepočuješ. Ani svoje dýchanie.

,,Jason." Amy.

,,Amy! Že sa máš dobre, ako som to cítil celý čas? Prosím povedz, že áno." povedal som.

Počul som jej smiech. Je krásne ho zase počuť.

,,Lepšie mi nemohlo byť. A nehovorím to lebo ma objíma moja láska." musel som sa zasmiať. Počkať.

,,Aká láska?!" spýtal som sa rýchlo.

,,Tá pravá, ľavá, skutočná aj neskutočná. Tá, ktorá je nepochopiteľná." vydýchol som si. Náš kód pre 'spriaznenú dušu'.

,,V tom prípade to schvaľujem."

,,Amy. Chýbaš nám." povedal som smutne.

,,Neboj, dnes prídem. Len dostaň všetkých do baru Inferno. Je to blízko vášho hotelu. Znova spolu budeme. A samozrejme vám predstavím môjho chlapa." povedala so smiechom.

,,Tvôjho chlapa? Mel, mala by si vedieť, že láska tvôjho života sa oslovuje inak." začul som mužský hlas. Bolo v ňom počuť lásku.

,,A ty by si mal vedieť, že ma to nezaujíma Amare." odpovedala mu nezaujato.

,,Nechcem rušiť, ale mohli by ste mi povedať, ako môžeš prísť, keď si mŕtva?" spýtam sa zmätene.

,,Ako jasné, že ich tam privediem, ale toto ma zaujíma." poviem zaujato.

,,Všetko vám vysvetlím tam." povie. Viem, že sa usmieva.

,,Dobre, verím ti. Ale skús tam neprísť a prídem si po teba." poviem so smiechom.

,,Jasné, jasné."

Potom som sa zobudil s úsmevom na tvári. Vedel som, čo musím urobiť.

Prepáčte! Zabudla som dneska😅. Aleeee toto je predposledná kapitola a zajtra finito ende!