Nasadli sme teda do auta a vyrazili. -" Tak teda kam ideme? Aká večera? " " Prepáč. Musel som chalanom povedať, že odchádzaš." Povedal hľadiac pred seba na cestu."Tak sa chalani na čele s Adamom a Filipom rozhodli usporiadať večeru. Podotýkam - tímovú. Takže myslím, že to bude zábava v príjemnej spoločnosti. Čo sa týka šiat, to si vzal na starosť Adam.. Popravde... Neveril som mu, že trafí tvoju veľkosť a ako som už spomínal, že v nich budeš takto nádherná ... Hh aj keď som vedel, že tebe pristanú každé... No prekvapil aj mňa ... Ty si ma prekvapila." Venoval mi krátky pohľad a pohladil ma po nohe. -" Ako som ťa prekvapila?"" Ako ti sadli, ako si sa krásne namaľovala aaaa " zastavil na červenej a nachvíľu mi venoval dlhší pohľad. " A ako dokonalá vieš byť." Cítila som, ako mi aj cez to teplo vonku, začínajú horieť líca. "Ale prosím ťa ! Nereháňaj, veď to nie je nič extra. A navyše... Vieš veľmi dobre, čo si o Tom myslím. Ale ďakujem ti Majky."
To už v rádiu zazneli prvé tóny našej obľúbenej skladby a Majky dal zvuk naplno. Začali sme si spievať a tancovať, ako vždy, keď túto skladbu počujeme. Po asi 15- tich minútach cesty sme sa ocitli pri reštaurácii s najlepšími steakmi v našom meste. Majky vypol motor a pri otváraní dverí má zastavil. Vystupil a obišiel auto. Otvoril mi dvere a podal ruku. -"Ďakujem, no nevladna ešte nie som, zvládla by som si ich otvoriť aj sama." Na čo sme sa obaja rozosmiali ako šialení. Klasicky. Zatvoril sa mnou dvere, ja som si uhladila šaty a šli sme smerom k reštaurácii. Hneď ako sme vošli ucítila som silné pánske voňavky. Ach tí hokejisti.... Pribehla k nám vyššia brunetka, zjavne čašníčka, a zaviedla nás k chalanom. Nikto tu dnes nebol, takže sme v podstate mali celú reštiku pre seba. Prvý do miestnosti vošiel Majky, ja som šla za ním, no keď som vošla, ruch v miestnosti utíchol a mala som pocit, akoby boli všetky oči na mne. Pre introverta ... Nič príjemné ! Po chvíli sa Adam asi spamätal alebo čo a pricupital k nám. Všetci ! Všetci do jedného boli v obleku, alebo minimálne v saku. Tak totoooo je vážne !
"Ahojte, som rád, že ste tu. Aaaa Lar .. teda ehm, prepáč, Klára..." Musela som ho prerušiť, lebo mi to prišlo milé. -"Kľudne má tak môžeš volať aaa som taktiež rada." Adam sa na mňa iba usmial a pokračoval. "Chcel som povedať, že si v tých šatách naozaj nádherná. Smiem prosiť ?" Počkať čože ? Ako 'smiem prosiť' ??? Natiahol ku mne ruku a ukázal na parket, ktorý som v tomto podniku ešte nikdy nevidela. Po krátkej chvíli som sa spamätala a odpovedala mu."Ďakujem. Samozrejme." Majky mi vzal kabelku a kráčali sme na parket.
Asi sa mi sníva! Neverím tomu! Práve tancujem s kapitánom hokejového tímu, v najlepšom podniku v meste! A aby toho nebolo málo... Je tu aj celý jeho tím a môj najlepší kamarát!!! Vážne sa mi nesníva ?
Po tanci má odviedol k stolu, kde som si sadla k Majkymu a Adam si sadol oproti. "Veľmi by som vám ešte raz chcel poďakovať, že ste prišli aaa tebe Majky, že sro to vybavil. Máš to u mňa! Rád by som vám dal na výber z jedál, ktoré tu majú, no dnes som si dovolil vybrať ja... Bude to možno niečo iné, ako si tu jedla Lar, no verím, že ti to bude chutiť." Usmial sa a ponad rameno sa usmial na čašníčku stojacu pri dverách. Tá sa hneď zvrtla a vošla do kuchyne. O pár sekúnd už odtiaľ vyšla s tanieri a smerovala k bazénu stolu. Sedel s nami aj Filip, ktorý dobehol o pár minút neskôr. "Prepáčte, že meškám, troska som sa zdržal doma... Totiž Issa má nechcela pustiť, tak som jej musel prečítať rozprávku aaaaa , dokelu, dajte mi prosím ešte minútku !" Tľapol si rukou po čele a utekal smerom von z reštaurácie. Chalani pri stole sa začali smiať ako zmyslov zbavení a ja som dnes opäť raz nechápala. Po asi troch minútach sa pri stole objavil znova Filip. Tentoraz už s kyticou nádherných červených ruží. "Tieto sú pre vás slečna!" Podal mi kyticu a milo sa usmial. Skoro som odpadla, no kyticu som prijala, poďakovala som mu a povedala, že to nebolo treba a opäť sme si sadli k stolu. Na tanieroch boli poklopy, takže sme nevideli, čo je na tanieri. Až sa ozval Adam. "Tak teda... Už vám určite tečú slinky a ste dúfam rovnako hladní ako som aj ja, takže môžete odkryť poklop a teda prajem vám Dobrú chuť !" "Ďakujem!" Krátko som sa zasmiala nad jeho vtipnou frázou a odkryla poklop. 'oh môj božeeeeee ! Mňam! '"Tak toto som tu teda fakt ešte nejedla! Čo to vlastne je? Vyzerá to lahodne. " Nemohla som povedať nič viac, pretože mi neskutočne tiekli sliny. Adam sa iba usmial a iba s úsmevom dodal: " Ochutnaj a uvidíš." Každý, kto ma pozná, veľmi dobre vie, že milujem všetky kuchyne, aké nám tento svet ponúka. A taktiež dosť obľubujem ochutnávanie rôznych zaujímavých jedál. A toto ním určite je! Milujem jedlo ale hlavne milujem dobre a kvalitné jedlo! Dobre, dosť rozplývania sa, idem jesť. Odkrojila som si teda kúsok z niečoho, čo vyzeralo ako ..'ryba? Ryba v steakhouse ? Čudné.'No konzistenciou sa to vôbec na rybu nepodobá. Pariferne som videla, ako sa na mňa Adam pozerá. Vložila som si kúsok do úst a úplne som sa rozplynula. Tá chuť! Niečo dokonalé. Adam mi nakoniec prezradil, že sa jedná o mäso z nejakého druhu kravy, už si vážne nepamätám akej keďže ach... Oveľa viac zaujímavejšie bola jeho gestikulácia ako to, o čom mi rozprával. Zmohla som sa iba sa krátke. "Wau, tak toto... Toto je fakt úžasné!" Ďalej sme už len dojedli, popíjali víno a viedli dlhé rozhovory so spoluhráčmi chalanov. Vážne dokonalý večer. Skvelé odreagovanie sa, až som zabudla na všetko "trápenie" ktoré má posledné dni prenasleduje všade. Som im všetkým veľmi vďačná za to, že nachystali niečo takéto.
ESTÁS LEYENDO
S láskou tvoj hokejista.
FanficKláre sa život otočí o 180°. Stredná škola jej bráni v plnení jej snov, až kým neobjaví hokej. Spočiatku iba hanblivá fanúšička Popradských kamzíkov. Podarí sa jej splniť si sen ? Čo pre to bude musieť urobiť a čoho sa bude musieť vzdať ?