Som, kto som

4 0 0
                                    

Mnohokrát v mojom živote som sa dostala do situácie, kedy mi ľudia vyhadzovali na oči, že im nevyhovuje ba i priťažuje to aká som a ja som sa vždy snažila aby boli spokojní. A tak som sa začala každému ospravedlňovať za niečo, za čo som nemala. Snažila som sa zmeniť no po chvíli som zistila, že to nebude tak jednoduché a tak som skrátka začala predstierať, že som niekto iný. Áno som emotívna, niekedy ma moje emócie premôžu, rozplačem sa, nahnevám sa a zakričím, som negatívna a pesimistická, vnímam svet inak ako ľudia navôkol a ako moje volanie o pomoc používam iróniu. Je to môj spôsob ako sa popasovať s bolesťou, ktorou prechádzam. Trpím udalosťami, ktoré sa stali v detstve no v mojej hlave nikdy neskončili, každý deň tie emócie prežívam znova, niekedy sa niektoré okamžiky odohrávajú aj skutočne a niekedy je naozaj ťažké normálne fungovať a tváriť sa, že je všetko v najlepšom poriadku. Nikdy som svet nevidela z tej lepšej stránky- milujúca rodina, kamaráti, na ktorých sa môžete spoľahnúť a domov, v ktorom sa cítite bezpečne. Nemala som svoje útočisko, ani ľudí, o ktorých by som sa mohla oprieť, ktorým by som sa mohla zveriť. Našla som si svoj vlastný spôsob ako prežiť, hoc žiť nebolo mojím hlavným cieľom. Chcela som sa len zbaviť bolesti, no tá neodchádzala. Snažila som od tej bolesti utiecť, neprežívať ju, pochovať no nedalo sa. Časom som prišla na to, že tú bolesť, strach a smútok musím precítiť. Musím sa zoči voči sebe postaviť a prebojovať sa všetkým, čo ma celé tie roky zrážalo k zemi. A konečne po toľkých rokoch môžem povedať, že to aká som je znak toho aká som silná. A nikto nemá právo mi vravieť, že to mám zmeniť. Ak mi niekto nerozumie a nemá v zámere to ani skúsiť tak je to jeho problém a nie vec, za ktorú sa mám ospravedlniť alebo všetko meniť aby som im vyhovovala. Celý svoj život sa snažím ľuďom iba pomáhať, nikdy nikoho neodcudzujem len tak bez dôvodu, alebo preto, že sú trochu divnejší ako ostatní. Beriem na vedomie to, že každý sme iní ale unavuje ma už stále sa vysvetľovať a ospravedlňovať. "Si pesimistická, prestaň hovoriť toto a prestaň sa tváriť takto." Neprestanem. Pretože to nejde len tak. Pretože sa ráno neprebudím a všetko to zlé je preč a všetko čím som si prešla bol len zlý sen. Snažím sa, bojujem, každý deň sa snažím niečo zmeniť, no nikdy nemám v zámere meniť to kým som pre pohodlie ostatných. Vždy ostanem verná sama sebe, pretože aj keď sa mi každý otočí chrbtom ja jediná tu ostanem stáť a bojovať do konca, bok po boku, moja temná a svetlá strana, ktoré tvoria dokonalý celok - mňa.

Skryté myšlienkyTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang