valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Detaily nepotrebujem vedieť.

Kvôli vianočným trhom musím vstávať o piatej ráno, lebo už o šiestej vyráža školský autobus spred školy. Min Gi mi povedal, že mi ten výlet zaplatil. Čo je až moc od neho štedré. On však nechcel ustúpiť a neustále mi omieľal dookola, že idem proti svojej vôli kvôli nemu. 

Nepáči sa mi to. Fakt sa mi to nepáči, že odkedy začal byť členom Sanovej malej mafie, tak začal utrácať peniaze hore dole. A toto je už druhýkrát na mňa.

Keďže som od začiatku vedela, že na trhy nepôjdem tak som nepočúvala našu triednu v tom, že kto vlastne s nami ide. Sama by s našou triedou nikam nešla. Preto až v piatok som sa dozvedela, že s nami ide Sanova a tým pádom aj Woo Youngova trieda.

Z oboch tried nejde plný počet žiakov, preto budeme v jednom autobuse 4 hodiny vkuse. Už sa neviem dočkať. S Min Gim dorazíme 15 minút pred odchodom. Ideme pomaly ako slimáky, lebo takéto ranné vstávanie nie je pre nás. Podarí sa nám obsadiť miesta asi tak v strede autobusu. V zadnej časti sedia hlavne členovia Valhaly.

„Naozaj to nevadí, že budeš so mnou?" opýtam sa ho keď si konečne sadneme na sedadlá. Min Gi je bližšie pri uličke, aby si mohol lepšie vystrieť nohy počas cesty. Hyun In a Hwan sedia napravo od nás v druhom rade. Hyun In sedí samozrejme bližšie pri uličke a tým pádom bližšie pri Min Gim. 

„Naozaj to nevadí," odpovie mi ospalo a položí si hlavu na moje plece.

„Čo ak ti ten koho netreba menovať príde vyťahať uši alebo čo, lebo nesedíš s ostatnými vzadu?" stále sa strachujem. Áno, strachujem a pochybujem už o všetkom.

„Voldemort?" opýta sa ako blbý a ja mu s úsmevom dám facku po líci práve keď ide okolo Woo Young. Prečo je všade kde sa pozriem?!

Woo Young nič nepovie na to, že bijem člena jeho gangu a pokračuje ďalej do autobusu. Min Gi si vytiahne mobil, do ktorého zapojí slúchadlá. Jedno mi podá a povie : „Chcem ti pustiť moju novú obľúbenú pesníčku."

Dám si slúchadlo do ucha a čakám ako nádhera mi začne hrať do ucha.

„Opisuje môj život," dodá Min Gi. Do ucha sa mi ozve známi hlas The Weeknda.

Said you loved me but I don't care

That I broke my hand on the same wall

That you told me that he fucked you on (oh)

You think it's so easy fuckin' with my feelings

Začnem sa nekontrolovateľne smiať. „Kto ťa podviedol?" opýtam sa ho so smiechom.

„Tvoja mama."

Min Gi opäť dostane po tvári odo mňa ale smeje sa so mnou a to je jediné na čom záleží. Asi hodinu a pol počúvame jeho playlist. Občas sa mi podarí zaspať ale naše super cesty a diery, ktoré sú v nich ma vždy zobudia. Ďalšiu hodinu a pol sa rozprávame a hlavne ohovárame našu triednu aj s babami. Poslednú hodinu, ktorá je pred nami, mi Min Gi oznámi, že má ísť na chvíľu dozadu za chalanmi. Preto si teda vytiahnem z tašky knihu, ktorú som si kúpila vďaka tomuto výletu. Otvorím stranu, na ktorej som naposledy prestala čítať. Ako záložku som začala používať papierik od chlapca z kníhkupectva. Áno, občas na neho myslím keď čítam túto knihu. Nie, nie kvôli tým scénam. Len si predstavujem ako ich číta v kníhkupectve a krúti nad nimi hlavou.

Nebýva mi zle z čítania v autobuse takže začnem čítať scénu, kde je on zranený a hlavná hrdinka mu čistí rany. Potom sa to zvrtne do bozkávačky... 

V tom najlepšom sa vráti Min Gi. Chcem dočítať aspoň túto stranu a potom sa mu už budem venovať.

„Kde ju pokladá?" opýta sa ma Woo Young s hravým tónom v hlase. Tak rýchlo zavriem knihu ako nikdy. To neprišiel Min Gi ale Woo Young? U Min Giho by som sa nikdy nebála, že si začne čítať moje knihy. Je lenivý čítať učebnice nie to ešte knihy.

Na stôl. Pokladá ju na stôl. Bez trička. A zdvíhal jej šaty pomaly hore, hore, hore... Pričom s rukou jej chodí po nahej koži až zastane jeho ruka na jej stehne.

Knihu pricapím čo najďalej od neho pri okno.

„Vieš o tom, že si sa pri tom usmievala celý čas?" povie s úškrnom.

Myslím, že ak by som teraz čo i len otvorila ústa, asi by som začala kričať od hanby. Preto len pokrútim hlavou.

Jeho oči prejdú z mojich nižšie až zastanú na mojom krku. S rukou ma chytí za bradu a vytočí mi ju do strany tak, aby lepšie videl na môj krk. Raz mi prejde s palcom po pokožke a potom ma pustí. Už sa neusmieva. Nevyzerá však, že by mu bolo ľúto ako ma pred pár dňami držal.

Pozrie sa do uličky autobusu a potom opäť na mňa. „Vedela si, že vaša triedna spáva s našim triednym?"

Nepreháňam, keď poviem, že ma napne. Woo Young sa trocha zasmeje na mojej reakcií. „Majú spoločný kabinet," pokračuje.

„Dobre, to stačí. Detaily nepotrebujem vedieť," odpoviem mu a pozriem sa radšej von z okna ako na jeho tvár.

„Vážne? Pred chvíľou ti nevadilo také detaily čítať."

Som rada, že sa pozerám do okna lebo ten úškrn čo musí mať na tvári... Ten úškrn. Kde je toľko ten Min Gi??

Knihu rýchlo otvorím a hodím do tej prekliatej strany kde som skončila záložku.

„Odkiaľ to máš?" opýta sa ma vážne Woo Young.

„Z kníhkupectva? Tam sa kupujú knihy," poviem a potom sa zarazím. Nebolo to moc hnusné? Zas mi niečo spraví? Chystám sa knihu skryť do tašky ale on ma zastaví.

„Ten biely papier," odpovie mi pomaly. Čo má zas aký problém? Nemôže ma nechať len tak dýchať? Je to pre neho ťažké?

Otvorím opäť knihu a podám mu malú vizitku. „ Aj tá je z kníhkupectva."
Woo Young opatrne zoberie biely papierik, na ktorom sú presýpacie hodiny. Chvíľu je ticho a len sa pozerá na papier. Nechápem, čo na ňom vidí keďže tam fakt nič iné nie je.

„Kto ti to dal?" spýta sa a vytiahne si mobil. Všimnem si stihnúť, že na tapete má fotku so Sanom, kde sa San usmieva. Niečo podobné mám aj ja, kde som s Min Gim. Woo Young otvorí kameru a odfotí si kus papiera.

„Predavač," poviem a spomeniem si na zlatého predavača v obchode. Ako sa volal? Leo? Seo? Yeo?

„Yeo niečo sa volal," zamyslím sa nahlas.

„Yeo Sang," povie Woo Young a ja si hneď predstavím Yeo Sangovu menovku.

Zarazím sa. „Ako vieš -" idem sa ho spýtať ako vie jeho meno ale Woo Young mi vráti papier a odíde dozadu. Rýchlo si ho hodím do knihy, ktorú už nikdy nečítam na verejnosti a vrátim ju späť do tašky. Sekundu na to sa vráti Min Gi.

„Už sa teším na punč!" zvolá.