valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

On ma nazval mama!

„Náhoda," povie Hwan.

„Náhodou si niekomu zlomila nos?" nechápem. Kráčame k zastávke.

„Aj ty si niekoho zbila," obráti sa na mňa.

Otvorím ústa dokorán. „Hwan, to bola čistá náhoda. Ty si presne vedela čo robíš."

„Nevedela," uzatvorí našu konverzáciu o jej bojovom umení. „Nechápem aj tak o čo sa tí fagani pokúšali."

Nahnevane si vzdychnem. „ Tiež si si všimla, že stáli pri Hyun Jinovi vonku?"

„Jop," potvrdí Hwan.

O 45 minút som už doma a idem sa hneď osprchovať, aby som zmyla dnešný deň zo seba. Dám sa do pyžama a hodím sa do postele. Zoberiem si do ruky mobil a napíšem Min Gimu, či je doma alebo či má čas si so mnou aspoň písať. Potrebujem teraz nejaký oporný bod v mojom živote, keď všetko ostatné sa rúca.

Odpíše mi, že je doma. Mokré vlasy si dám do čapice, na moje pyžamové nohavice si dám teplé čižmy, sveter a bundu. Oznámim mame, že idem k Min Gimu. Pošle ma s koláčom k nemu.

Ani nie o 5 minút u neho zvoním.

Otvorí mi jeho mama. „Jee Moon," usmeje sa na mňa. Pozdravím ju a rýchlo vojdem do vnútra teplého domu. Vyzujem sa a dám si dole bundu a čapicu. Je tu nejako veľa topánok a búnd...

„Mama posiela toto," podám jej misku s koláčom. Zoberie si ju a povie: „ Mohla mi aj recept hneď napísať."

Pousmejem sa na ňu. „Môžeš to vlastne doniesť ostatným do izby," podá mi naspäť koláče.

„Hmm?" Zle som počula? „ Ostatným?"

Teta sa sladko usmeje. „ Áno, pred chvíľou prišli Min Giho kamaráti..."

„Min Gi má ... kamarátov?" poviem pomaly. Jeho mama sa hlasno zasmeje. „Aj ja som bola v šoku," prizná sa. Nervózne sa na ňu usmejem.

„Tak asi," začnem späť cúvať ku dverám, „ by som ich nemala vyrušovať."
Za mnou sa ozve zvonček od dverí. Pomaly sa otočím a otvorím dvere. Skoro mi vypadne koláč z ruky.

„Hyun In?"

Musím sa opýtať, či je to ona lebo neverím vlastným očiam.

„Hyun In!" zvolá od radosti Min Giho mama. Hyun In sa usmeje a vojde dovnútra. Pozdraví nás a začne si dávať dole bundu: „ Počula som, že má Min Gi párty v izbe."

„Od koho si to počula?" opýtam sa skepticky. Zasmeje sa na mojej otázke. „Predsa od Min Giho," povie keď sa dosmeje.

„Spýtajte sa chalanov, či niečo nepotrebujú, dobre?" rozlúči sa s nami teta a odíde do obývačky.

„Chalanov?" priškrtene sa spýtam Hyun In. Nečaká ma a ide hore po schodoch. Dobehnem ju a podám jej koláč. „ Spravíš si tak očko u Min Giho."

„Ja už som si očko u neho spravila," odpovie mi ale koláče si zoberie do ruky.

Dorazí k Min Giho izbe, z ktorej sa ozýva smiech. Kde som sa to ocitla? Aj Hyun In sa tvári šokovane. „To kto sa tak smeje?" pošepká mi. Pokrčím plecami. Hyun In zaklope na dvere a hlasy v izbe sa utíšia.

„Nič nepotrebujeme mama!" zvolá Min Gi.

Hyun In otvorí ústa dokorán. „On ma nazval mama!"

Začnem sa nekontrolovateľne smiať na jej reakcií. Min Giho dvere sa rozletia dokorán. Stojí v nich Min Gi. Pozrie sa najprv na Hyun In a potom na mňa. „Mám návštevu," povie nám. Nechápem, čo sa tu hrá na nejakého vyhadzovača...Aj tak nás pustí dovnútra.