Bojovný

85°

Po tejto hádke a zmierení sa sme šli do mojej šatne. Ja som sa musel dať dokopy a Ruby bola medzitým ešte pomôcť Ryanovi. Zápasy pokračovali aj po tom mojom. Keď som vyšiel zo sprchy, objavila sa naspäť v mojej šatni.

,,Za polhodinu to skončí. Ryan hovorí, že musíme počkať, kým všetci odídu a potom to aspoň povrchne zložiť. O ostatné sa postarajú zajtra ľudia. Vieš si predstaviť, ako Bill protestoval." zasmiala sa a objala ma, čím samú seba mierne namočila, keďže som bol len v uteráku a stále po mne stekala voda zo sprchy.

,,Verím, že to dáme rýchlo dokopy, len tým ľuďom dlho trvá kým vypadnú." pretočil som oči nad ľuďmi a rukami ju silno stisol. Bol som rád, že sa jej nič nestalo a že sa všetko napokon vyriešilo. Dokonca aj Daisy dostala po tejto škaredej skúsenosti aspoň trochu rozumu. Uvidíme, koľko jej to vydrží.

,,Bill sa bojí, že sa nestihne poriadne opiť. Už má v bare nejakých kamarátov a tí nás všetkých predbehnú." zasmiala sa nad absurdnosťou tejto jeho obavy. Ak by on chcel, dá sa "dole" v priebehu hodinky, to možno aj preháňam. Ten chlap nikdy nepije pod svoje možnosti, čo v praxi vyzerá tak, že všetko v istej fáze večera vyvráti, vyspí sa aspoň chvíľu a pokračuje v chľastaní. Páči sa mi, ako vždy nakoniec skonštatuje, aká to bola dobrá párty, hoci si v skutočnosti skoro nič nepamätá. Je to jeden veľký blázon, ale super človek.

,,On sa nemá čoho báť. Možno sa dnes nadrbe skôr ako predtým a prekoná svoj osobný rekord." zažartoval som, na čo sme sa obaja zasmiali. ,,Aj tak, je oslávenec, takže si myslím, že nikomu nebude vadiť, ak odíde a my to rýchlo spraceme." hovoril som, stále ju zvierajúc. Dala mi pusu na nahú hruď a usmiala sa mi dohora do tváre.

,,Máš pravdu. Počkám ťa? Mali by sme ísť dopredu, pretože si budú myslieť, že to tu znesväcujeme." zasmiala sa a pustila ma. Uškrnul som sa na ňu.

,,Obaja vieme, že sme to tu už zopárkrát znesvätili, ale na také veci teraz nemáme čas. Počkaj ma, oblečiem sa a pôjdem s tebou." rozhodol som.

,, Okej, ale keď ťa takto vidím, napadá mi hneď niekoľko hriešnych myšlienok." prezrela si ma a šibalsky sa usmiala. Nebola jediná s divokými myšlienkami.

,,Verím, že myslíme na to isté a tvoj nápad sa mi neuveriteľne pozdáva." chtivo som ju pobozkal a pritisol na seba. Dlho sme sa však nebozkávali. Ruby sa odo mňa oddelila s perverzným úsmevom na perách a skôr, než som sa nazdal, kľačala predo mnou na kolenách.

Povedzte mi, kto by sa do takejto ženy nezbláznil?

Po veľmi príjemných momentoch som sa rýchlo obliekol a spoločne s Ruby sme vyrazili do prednej časti haly. Práve končil dnešný posledný naplánovaný zápas. Zachytil som, ako podozrievavo sa na nás, príliš vysmiatych, pozrel Will, no nakoniec nad tým len kývol rukou. Asi bol z našich výrazoch po incidente s Domesom trochu prekvapený. Mali by sme sa tváriť inak.

Zápas zanedlho skončil, a tým pádom aj dnešný večer v hale. Počkali sme asi dvadsať minút, kým ľudia konečne vypadnú, a začali sme dávať halu do pôvodného stavu. Neboli sme na to jediní. Upratovala s nami aj jedna firma, vďaka ktorej to šlo omnoho rýchlejšie, než som predpokladal. Billa sme posielali, nech ide do baru za kamarátmi, no odmietol to. Povedal nám, že jeho tímový duch by ho nenechal opustiť nás.

Samozrejme, pri upratovaní sme nezostali na suchu. Bill niekde skryl fľaše, ktoré počas upratovania vytiahol. Naša nálada bola vďaka tomu veľmi povznesená. Nakoniec sme sa do baru dostali niekoľkými taxíkmi po jedenástej hodine.

Usadili sme sa a objednali si, pokým všetci pozvaní, tiež už veľmi dobre naladení, gratulovali Billovi. Podarilo sa nám presvedčiť Willa, aby šiel aspoň na chvíľu s nami. Nebol z toho veľmi nadšený, pretože sa bál, že ho Bonnie ukrižuje za to, že ju nechal samú s ich malou tak dlho. Bol som si istý, že len preháňa. Medzi pozvanými som rozpoznal aj niekoľko známych tvárí, no nebolo ich veľa. Bill pozval aj nejakých mojich bývalých spolužiakov, vrátane Barryho. Sadli si a niekoľkokrát sme spolu všetci boli vonku. Boli to fajn ľudia a ja som bol rád, že si dobre rozumejú.