Nythia ✔

13ǂ The Future and the Nightmare

Media: Lady Ayslin

The Future and the Nightmare

Sonya nechcela obťažovať Eternálov. Naozaj jej neprišlo vhodné takto pred bojom prosiť Lady Ayslin, aby ju zbavila zlých snov. Neboli to príjemné sny. Neboli to však ani nočné mory. No i tak sa budila pokrytá potom a s výkrikom na perách. Alexander, ktorý mal izbu vedľa nej, po každom výkriku pribehol, aby sa uistil, že je v poriadku. Po štvrtoM sne jej oznámil, že s ňou ostáva, a tak bola jeho tvár prvou vecou v temnote, ktorú zbadala, keď sa zobudila ešte trikrát.

Nedokázala úplne vysvetliť, prečo na tie sny reagovala takto. Lady Ayslin ju varovala, že sa jej tajomstvá tejto ríše pravdepodobne zjavia v chaotických snoch. Mágia chránila tajomstvá, na ktoré Zberatelia tajomstiev nemohli mať dosah. Ak boli malé, ako napríklad tajomstvo o jednom človeku, že je polovičný Arkadián, Sonya to ani nezaregistrovala. Avšak jej myseľ teraz čelila zakrytým tajomstvám celej ríše, ktorá bola postavená na tom, že klamala zmysly.

Ríša, ktorá sa skladala z piatich častí, ktoré na prvý pohľad pôsobili autonómne, no bez spolupráce medzi sebou by nedokázali existovať. Ríša, ktorej velil Život, no hneď za obzorom čakala Smrť. Ríša, ktorá sa tvárila, že nemá nič spoločné s ostatnými svetmi, no ich existencia závisela na nej. Ríša, ktorá sa nechcela starať do záležitostí iných ríš, ale predsa strážila ich jadrá, ich mágiu. Ríša, v ktorej sa nachádzal všetok život, hoci pred nimi zatiaľ ostával skrytý. A v neposlednom rade Nythia bola ríšou, kde vznikala a zanikala mágia, čo nieslo podstatu toľkých bytostí a predmetov, že ak by o nich Sonya vedela, asi by jej z toho vybuchla hlava.

To všetko sa jej zobrazovalo v snoch. Nedávalo to zmysel a po zobudení si skoro nič z toho nepamätala, no ríša neoddychovala a napádala ju vždy s novým tajomstvom. Ani jej tréning, ako si zavrieť pred hromadiacimi tajomstvami myseľ, jej nepomáhal. Cítila sa ako keď mala päť rokov a všetkému o jej schopnosti sa iba začínala učiť – keď nedokázala zablokovať ani to najmenšie tajomstvo.

Ráno pre ňu bolo ťažké a stálo ju priveľa síl, aby sa sústredila na bojovú poradu. Potom sa snažila oddychovať, no nedokázala zaspať. A teraz na Nythiu sadal večer a ona sa desila spánku a snov, ktoré by jej mohol priniesť.

Stála na balkóne a pozerala sa do diaľky na severe. Pred ňou sa ťahali ľadové Hory ozvien a hlboké Pennské jazerá. A za nimi bolo Re'firem. Okolo obeda tam Žena v bielom preniesla Jed Jaxa spolu s Mortalis. Mali sa tam s ním rozlúčiť a poradiť mu, ako prejsť horami bez toho, aby vo svojej misii nezlyhal. Ďalej ho Priestor nemohla preniesť. Re'firem bolo čiastočne aj územím Smrti. Jej ríša nebola doménou Ženy v bielom. Nielenže ho tam nemohla preniesť, no aj keby sa jej to podarilo, jej zrak bol v tejto časti absolútne slepý. Mohli by zájsť priďaleko a Jed Jax by sa ocitol medzi mŕtvymi.

Jed Jax bol ich prioritou a jeho cesta a pravdy, ktoré sa dozvedel, boli desivejšie než čokoľvek, čomu čelila on. Ako by sa mohla ísť sťažovať na nedostatok spánku, keď všetci riešia dôležitejšie veci? Dokonca klamala Alexandrovi, že sa cíti omnoho lepšie. Ak by to neurobila, ešte teraz by tu bol s ňou a nešiel by za svojím bratom, aby si pred bojom vyrozprávali všetko, čo malo byť povedané.

„Nečakala som, že vydržíte tak dlho," poznamenal hlas za ňou a Sonyou trhlo. Keď sa otočila, v jej izbe stála Lady Ayslin. Nepočula otváranie dverí ani zvuk jej krokov. Netušila či Eternál Snov nevydáva žiadne zvuky, alebo sa tam iba zrazu zjavila. „Myslela som, že už v polovici noci to vzdáte. Cítila som vaše sny. Každý ďalší bol silnejší než ten predošlý. A napriek tomu ste dokázala na druhý deň stáť na nohách. Ledva, ale predsa len."