Práve dnes

Prológ

Šesť rokov skôr...

„Lili! Lili!" ozývajú sa po otcovom dome výkriky mojej nevlastnej sestry Debbie. „Už to prišlo! Už je to tu!"

Debbien piskľavý hlas so silným waleským prízvukom dokáže prekričať aj zvuk mojej novej obľúbenej pesničky, v ktorej mi Justin vysvetľuje aké sexy je byť sebavedomá. „Poď sem rýchlo, sopľavá! Už to vážne prišlo?" zastavím Debbie v jej rýchlych stopách. Pramene jej tmavohnedých vlasov jej vytŕčajú z vysokého copu na každú stranu aj vďaka rýchlemu behu za ktorý by sa ani Flash nehanbil. Z malých ružových úst jej vychádzajú rýchle nádychy a fučanie a s jej chudučkou rukou si dramaticky utiera pot z čela, aj keď tam vlastne žiaden nemá. 

Debbie je skvelá, ale ako každá mladšia sestra, vie byť aj celkom otravná.

Debbie na mňa ukáže svojim na ružovo nalakovaným nechtom. „Som len o rok mladšia, nie o sto, takže nie som sopľavá." Húfne a prehodí si vlasy, ktoré jej siahajú po plecia na druhú stranu. „Naštvi ma, roztrhám to napoly a už nikdy sa nedozvieš čo pre teba tvoj tajný ctiteľ pripravil tento rok." zamáva pred mojou zhrozenou tvárou malý zložený lístoček, na ktorý som sa od sviatku svätého Valentína, neskutočne tešila.

Ruku si položím na srdce a neveriacky pokývem hlavou. „To by si si nedovolila!" 

Debbie sa len uškrnie, čím mi naznačí, že sa mýlim.

Moja angličtina je takmer rovnako dobrá ako jej, i keď ja do Wrexhamu chodím za ockom len cez prázdniny, zatiaľ čo Debbie tu s ním býva, ale práve teraz mám pocit, že si nerozumieme. To vážne ešte nepochopila, aké dôležité sú pre mňa tieto kúsky papierika?! 

Životne.

Konečne je to tu. Konečne dúfam, že nastal ten správny čas, kedy budem už navždy s láskou môjho života. Noah, ockov sused je ten najkrajší, naj sexy chlapec akého som kedy stretla. Je to zároveň aj môj najlepší kamarát a ja s určitosťou viem, že to on je práve ten, kto mi posiela tieto zamilované odkazy. Lístočky mi doručuje už dlhých osem rokov vždy tajne do schránky, každé moje narodeniny a Vianoce. 

Noah nie je práve hanblivý typ človeka a tak som si dlho nevedela vysvetliť prečo by sa k láske ku mne rovno nepriznal, ale doteraz sme boli deti. Deti ešte nič nevedia. Tento rok mi však prišiel jeden lístoček aj na Slovensko na svätého Valentína. Preto viem, že tento rok sa mi už prizná. Tento rok je iný. Cítim to v kostiach. Noah aj ja sme už takmer dospelí.

Presne si pamätám deň kedy som Noaha prvýkrát stretla. Bol to deň pred mojimi ôsmymi narodeninami a ako každé leto aj toto som trávila v Anglicku pri ockovi.

Vedľa ocka sa nasťahovali noví susedia a ockova žena Stevie, moja nevlastná mama, nás všetkých prinútila obliecť si naše najlepšie šaty a ísť sa s nimi zoznámiť. Pamätám sa ako keby to bolo dnes, ako som trucovala takmer dve hodiny, kým som si konečne obliekla svetlo modré šaty a nechala si učesať moje ryšavé vlasy, ktoré som dovtedy mala len prekryté šiltovkou.

Manželia Tiana a Tim Evansovci otvorili spoločne dvere a spoza ich nôh vykúkali dvaja chlapci, približne v našom veku. Jedným z nich bol práve Noah. Blond vlasy, už vtedy vysoký, vyšší ako ja s prekrásnymi svetlohnedými očami. Druhý z chlapcov bol Oliver. Oliver bol vysoký, ale nie vyšší ako jeho brat a mal tmavé oči a ešte tmavšie vlasy.

Bratia podobní, ale tak hrozne iní. 

Netrvalo ani pár minút a už sme všetci popíjali chladenú limonádu na ich zadnej verande. Zatiaľ čo Oliver a večne rezervovaná Debbie sa schovávali každý na inom konci záhrady, ja s Noahom sme si ihneď sadli. Naše ústa sa nevedeli zastaviť, stali sa z nás okamžite najlepší kamaráti.