Práve dnes

|4|

Jeho tmavo sivé, skoro čierne oči sa upriamujú priamo na mňa. Dva nekonečné jazerá záhad a krásy na mňa pôsobia ako dva magnety a ja som bezmocná proti ich sile.

Vytiahnem sa na špičky prstov nôh a vezmem si jeho mierne pichľavú tvár pokrytú tmavým strniskom do svojich rúk. Pritiahnem si ho k sebe bližšie a pobozkám ho s vášňou, ktorú som ani netušila, že v sebe mám. Žiadne zdržiavanie, žiadne doberanie si ho, žiadne pokúšanie. Chcela by som ho cítiť ešte bližšie, najlepšie v sebe... O tom nemám žiadne pochyby.

Oliverove ruky mi siahnu na moje široké a mäkké boky. Pevne ma uchopí a pritiahne si ma bližšie k sebe. Jeho prsty sa zarývajú do mojej citlivej pokožky. Hlasno zastoná a priblíži sa ku mne ešte bližšie. Až tak, že naše bosé nohy sa dotýkajú palcami a medzi našimi telami neexistuje žiaden voľný priestor.

Začnem spolu s ním pomaly cúvať až dokiaľ mi chrbát nenarazí do steny mojej izby a jeho telo je v jednej rovine s mojim. Tvrdý dôkaz jeho túžby po mne sa opiera o moje podbruško. S vášnivým vzdychom sa do neho ešte viac prehnem a užívam si každý dokonalý bozk, ktorý mi jeho pery poskytujú.

Jeho ruky skĺžu z mojich bedier, pozdĺž celého môjho rozhorúčovaného tela a jedným pohybom mi vytiahol ruky hore nad hlavu. Obe si ich chytí do jednej svojej veľkej ruky. Tú druhú zatiaľ používa na iné kúzlo. Vlečie ju totiž cestičkou medzi mojimi prsníkmi odetými len v čiernej saténovej podprsenke a posiatymi tými najväčšími zimomriavkami aké som kedy zažila. Jeho palec zatiaľ nie veľmi opatrne zakrúžil po jednej vzrušenej bradavke. Tá istá ruka pokračuje k môjmu pásu, jeho prsty obkresľujú tvar môjho  plného tela a smerujú presne tam, kde ho najviac potrebujem.

„Zvoní ti slúchadlo Macha a Šebestovej." povie mi sladko do ucha.

„Hm?" nechápavo sa opýtam ale v tom to počujem aj ja. 'Cink, cink... cink, cink.'

„Musíš dvihnúť to slúchadlo, je to dôležité." odtiahne sa a pozrie mi do očí. Jeho tak isto ako aj moje sú úplne zahmlené vzrušením a slasťou.

'Cink, cink... cink, cink.'

„Ja ale neviem o čom to hovoríš. Prosím pokračuj, ja ťa chcem." Takmer zastonám a zachmúrim sa.

'Cink, cink... cink, cink.'

Oliverova pobavená tvár sa zmení v tvár Debbie, ktorá začne hrať na čineli priamo pri mojej hlave. „Vstávaj! Niekto je pri dverách!"

'Cink, cink... cink, cink.'

Hlavu mám ťažkú a mám pocit že mi čo chvíľa praskne. Ústa mám suché a nechutné ako Sahara a žalúdok sa mi chveje. Čo sa to deje a prečo je Debbie tak hrozne hlučná? Kde je Oli. Ja chcem Olivera. Niekto vráťte to slúchadlo Machovi alebo Šebestovej, mne je to jedno. Ja chcem len ticho a jeho bozky.

„Haló počuješ ma?" Debbiena tvár príde bližšie. Čineli zmiznú a predo mnou sa objaví veľa svetla. Hnusného svetla a v jeho pozadí je Debbie. „No konečne. Už som si myslela, že si zomrela na otravu alkoholu."

„Kde je Oli?" opýtam sa skôr ako sa môžem nad svojou otázkou zamyslieť.

'Cink, cink... cink, cink.'

„Kto? Oli?" dvihne obočie, ale nakoniec pokrúti hlavou. „Teraz na to nie je čas, mám otvoriť, alebo ideš ty? Vieš je to tvoj byt."

'Cink, cink... cink, cink.'

„Prosím otvor." poprosím s vystrčenou perou a rozhodnem sa pomaly postaviť a nejako sa dostať do kúpeľne, ktorú mám našťastie hneď vedľa izby.

Opica je príšerná vec, presne preto nezvyknem piť a ak aj áno, vždy to ľutujem. Nielen že mi je teraz ešte horšie ako mi bolo včera, ale nič som tým nevyriešila.