Práve dnes

|10|

Okrem môjho nedávneho zistenia, že Oliver je veľmi atraktívny jedinec, ktorý s mojim vnútrom robí hurikán len vďaka jednému pohľadu, som zistila aj to, že Oliver nie je až taký zlý vo veľa veciach, nie ako som si doteraz mylne myslela.

Vlastne pravý opak.

Oliver je okrem toho že je dobrý vo varení, pečení a manažmente, taktiež veľmi vášnivý vo všetkom čo robí, perfekcionista a hlavne veľmi dobrý človek.

Dokáže počúvať celé hodiny a vy máte pocit že ste stred jeho vesmíru. Je galantný ako pravý gentleman z čiernobielych filmov.

Za posledné dva týždne som sa o ňom naučila neuveriteľne veľa. Oliver je tichý, ale to neznamená že nemá čo povedať. Rozpráva len keď musí a to nie preto že sa cíti ako nadriadený, lepší ako iný, ale preto že sa cíti ako presný opak. Oliver trpí sociálnou úzkostnou poruchou.

Keď mi toto jeden večer prezradil, všetko zrazu dávalo zmysel. Všetko je od tej chvíle medzi nami iné. Prezradil mi, že jeho porucha nie je taká silná ako môže byť u iných ľudí a rokmi sa naučil ju do určitej miery ovládať. S pomocou odbornej pomoci samozrejme.

Vidím ho v úplne inom svetle. To ako nehovorí? Pretože sa zakoktával ako malé dieťa, čo si pamätám ale už vtedy mi to pripadalo ako rozkošné a nie divné. Časom s pomocou logopéda našiel pomôcky, ako správne dýchanie a meditovanie, aby sa vyhol nepríjemným situáciám. No i tak je neistý medzi ľuďmi ktorých dobre nepozná.

Priznám sa, že ma mierne zabolelo že aj mňa radí do tejto skupiny, no taká je pravda. Vôbec som ho nepoznala ešte mesiac a pol dozadu.

A je to len moja vina aj keď občas mám pocit, že o ňom viem viac ako o sebe.

No a to všetko spôsobilo len jednu vec a to tú, že nemá veľa skúsenosti s komunikáciou, preto občas odpovie impulzívne a zraní iných city.

Že o tom niečo viem...

Oliver neznáša davy a byť centrom pozornosti. Dokáže ich prežiť v relatívnom kľude, ale stále sa cíti byť súdený, nie dosť dobrý, nudný. Doslova celú udalosť pretrpí. Je to jeden z dôvodov prečo si vybral radšej školu varenia ktorá sa učí len s pár študentmi ako vysokú školu s obrovskými prednášacími sálami plných cudzími ľuďmi.

Ale samozrejme nebola to jediná vec prečo sa rozhodol piecť namiesto marketingu ako jeho brat.

Oliver letá trávil v Španielsku pri babičke. Miloval to tam, miloval ju a tak sa zamiloval aj do ich spoločného koníčka - pečenia. Pamätám si, že vždy koncom leta pár dní pred mojim návratom na Slovensko prišiel a rozprával s rodičmi o všetkom čo sa znova toto leto naučil a ja som počúvala, zatiaľ čo som sa kúpala s Noahom v bazéne.

No a potom piekol, varil a servíroval nám tie najúžasnejšie veci, ktoré som kedy jedla. Mamka je skvelá kuchárka, ale piecť nevie ani keby si tým mala zachrániť život.

To som mu však nemohla povedať. Cítila by som sa ako stalker. Oliver mi nikdy nevenoval žiadnu pozornosť a tak som nechcela byť za tú trápnu čo mu dáva zbytočné komplimenty.

Spolu sme sa však zasmiali na tom, ako väčšina ľudí so sociálnou fóbiou býva veľmi asertívnymi a submisívnymi a Oliver je všetko len nie to.

Áno Oli má okolo seba auru autority. Jeho pohľad dokáže povedať viac ako jeho ústa. Jeho zamestnanci si ho vážia, počúvajú ho a slepo nasledujú.

Ale zároveň je nežný, chápavý a vďačný.

„Chceš otvoriť viac takýchto pekárni, ako franchising alebo toto je tvoj splnený sen?" ďalší piatkový večer trávim v tejto krásnej pekárničke, ktorú som si dokázala za tých pár týždňov veľmi obľúbiť. Sedím si na jednom z vysokých pultov, za čo som si nie raz zaslúžila špinavý pohľad od veľkého šéfa, nohy kopem hore dole a keďže tento večer ukončujeme svadobnú prípravu jedla, čím sa naša úloha končí, užívam si posledné dobrôtky, ktoré je potrebné ochutnať a schváliť. „Mňam toto je skvelé. Ty pán veľký cukrár máš absolútne dokonalé ručičky." zavzdychám s očami zavretými.