Práve dnes

|13|

V tomto momente mi je jedno kto nás vidí a že sme ešte stále von pred mojimi dverami na chodbe. Jediná dôležitá vec sú len jeho pery na tých mojich a iskry ktoré sa tvoria tým ako sa naše telá dokonalé trú.

Zatlačím za jeho hruď. Snažím sa ho prinútiť aby sme už šli dnu, aby sa venoval mojim ústam, aby... aby všetko. Neviem čo chcem skôr. Oliver zavrčí na protest, odtiahne sa s veľkou nevôľou a vezme odo mňa kľúče.

Spadnú mu.

Jeho trasúce sa ruky ich zodvihnú a keď sa konečne čo vyzerá ako večnosť, podarí otvoriť dvere a obaja do nich vletíme ako zmyslov zbavení. Ani sa nenazdám a som pritlačená o už zatvorené dvere a Oliverove ústa sú na mojom krku.

Jedná z mojich rúk ho chytí za bradu a prinútim ho aby prestal, aby ukončil útok na moju hruď a krk. Keď sa konečne na mňa pozrie, konečne si splním čo chcem. Moje ústa nájdu jeho opuchnuté a vybozkávané pery, naše jazyky okamžite jeden na druhom. Zvádzajú boj, ktorý nikto nevyhrá ani neprehrá.

Jeho ruky preskúmajú, sliedia a hladia, vkĺznu pod moje pyžamové tričko. Jedno z tých krajších. Dala som si záležať, keďže som vedela že príde. Už je to ako keby náš rituál, že každý večer pred spaním príde alebo prídem k nemu ja. Je to ako keby sme nedokázali zaspať bez vône toho druhého na svojom tele.

Chladné ruky ma pohladia po teplej pokožke brucha pod tričkom a ja sa zatrasiem. Keď dosiahne až moje nahé prsia, takmer animalistický zvuk vyjde z jeho úst.Preruší náš bozk, jeho ruky zmiznú z mojej pokožky pod tričkom a dvihne si ma do náruče. 

Milujem jeho ruky. Tak silné a dôveryhodné. 

Okamžite okolo jeho pásu obtočím nohy a zaútočím na jeho krk s obrovskými mokrými bozkami.

„Prečo ma musíš stále vítať oblečená?" jeho hlas je tlmený tým, že si nos zaryje do mojich vlasov. „Tvoje vlasy sú tak prekrásne a voňavé." dodá, zatiaľ čo kráča smerom k spálni.

„Ďakujem." pokračujem s bozkami pozdĺž jeho čeľuste a krku. „A nemôžem, keďže ti chodím až dole otvárať dvere. Čo by povedali susedia?" zasmejem sa mu do ucha.

A už aj on má všade zimomriavky. Dobre.

Neprejde ani sekunda ako vojdeme do izby, ja stále v jeho náručí, opatrne ma položí na posteľ. Pozriem sa do jeho očí a on začne hladiť dĺžku mojich nôh. S týmto pohybom začne padať aj zvyšné naše oblečenie.

Stále som prekvapená, že sa pri ňom necítim vôbec neisto. Že nemám žiadne predsudky alebo strach. Jeho hladné oči mi nedali žiadnu nápovedu, že by so mnou, mojim telom alebo výzorom nebol spokojný. A on dobre vie podľa toho ako sa nehanebne pozerám na jeho telo, že po ňom túžim rovnako.

Že je ten najkrajší muž pod slnkom. Jediný muž ktorého chcem.

Táto myšlienka ma nachvíľu zarazí a ja sa zamračím. A čo Noah? Oliver si to našťastie nevšimne a tak sa prinútim na to zabudnúť.

Keď už je konečne nado mnou, prebehnem rukami po jeho širokých ramenách posiatych tu a tam malými tmavými znamienkami krásy. Ruky zaborím do jeho tmavých vlasov, ale hneď potom ako ma uhryzie na miesto kde sa spája krk s ramenom, ich okamžite zložím k telu a začnem sa smiať.

Oliver to s úsmevom využije a naše ruky pozdĺž tela prepletie prstami.

„Hej! Čo si vlkolak, že pred sexom hryzieš? Nie žeby mi to vadilo, ak by si bol." zasmejem sa. „Postavu na to máš..."

Umlčí ma ďalším bozkom. Tento bozk je však už pomalší, menej hladný no o to viac intenzívny. Pomaly do mňa vkĺzne, teraz už holý bez zábrany. Prišiel totižto na to, že používam antikoncepciu kvôli bolestivej a nepravidelnej menštruácii už niekoľko rokov. Plus ani jeden z nás nemáme nikoho iného.